Lotta Elstad: Xiania 1 preklad

Z nórčiny preložila Michaela Podhradská

Moja časť príbehu sa začína ako väčšina príbehov: prirazením a predčasnou ejakuláciou.

Bol novembrový večer v roku 1921 a počas dvoch romantických minút v mrazivej kôlni medzi statkom Åker gård, hrobom Abrahama Phila a ateliérom tunajšej miestnej čudáčky sme boli takmer skutočnými manželmi. Ja v zdedených vlnených spodných nohaviciach. On v nemožnej ušianke. Nepamätám si, ako sa volal. Sotva ako vyzeral. Iba to, že bol spoteným vzplanutím, kratochvíľou voľného večera, neochvejným jazykom, ktorý mi behal po zuboch, vlhkým dychom pri mojom uchu. Jeho repliku: „Som pilot“, pri ktorej som predstierala, že mu verím, napriek jeho dychu nádenníka; veď prečo nie? Bol nový, odniekiaľ mimo mesta, prvý po dlhom čase, a to mi stačilo, okrem toho sa mala väzba medzi nami čoskoro pretrhnúť. Stretla som ho len raz.

A ešte chvíľu trvalo, kým sa ohlásila panika.

Na druhý deň to na mne nemohol nikto vidieť. Prišla som do studeného kostola, pokľakla som na tvrdé drevo, ktoré opäť rozjatrilo otlaky z minula, a kňaz nakreslil do prachu kríž, zatiaľ čo vykladal o sestrách Marte a Márii – s tou pasážou som sa nikdy nestotožnila. Zúfalý…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Lotta Elstad

Lotta Elstad

Lotta ElstadFoto: Kateřina Rusňáková

(1982) je súčasťou nórskeho knižného sveta od roku 2008. V roku 2018 jej vyšiel satirický feministický román Et eget rom (Vlastná izba), ktorý je preložený aj do francúzštiny. Jej doteraz najúspešnejšou knihou je pomán Jeg nekter å tenke (Odmietam premýšľať, 2017), ktorý je momentálne preložený do piatich jazykov. Okrem beletrie sa venuje aj esejistike a literatúre faktu.

Xiania 1 (2023) je prvý diel plánovanej trilógie, ktorá sa odohráva v Kristianii v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Hlavnou líniou tohto feministického románu je príbeh devätnásťročnej Klary, ktorá neplánovane otehotnie a hľadá spôsoby, ako tehotenstvo prerušiť. Autorka tematizuje rozpoltenú spoločnosť s priepastnými rozdielmi medzi vyššou a nižšou spoločenskou triedou obyvateľstva, opisuje podivuhodnú, no zároveň fascinujúcu bohémsku skupinu okolo madam Zavarelly a jej priateľky Freddie či požívanie alkoholu v období prohibície. Veľmi realisticky a presvedčivo vyobrazuje jednotlivé časti príbehu jazykom, ktorý je živý, vtipný, no aj drsný a trúfalý.

Michaela Podhradská

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Michaela Podhradská

Michaela PodhradskáFoto: Archív autorky

Michaela Podhradská

Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii nemecký a švédsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Popri štúdiu sa však venovala aj nórskemu jazyku, z ktorého úspešne absolvovala štátnu jazykovú skúšku počas praxe na Univerzite v Bergene. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberala tematikou vyobrazenia salašníckej kultúry v slovenskej, švédskej a nórskej literatúre. Jej srdcovou záležitosťou sú severské jazyky. Je adeptkou literárneho prekladu a rada by sa venovala najmä prekladu literatúry pre deti. Momentálne pracuje ako študijná poradkyňa a príležitostne tlmočí z/do nórčiny a švédčiny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!