Básnik s túlavým srdcom Rubén Darío v slovenčine kritika

(Rubén Darío: Spevy života a nádeje, zost. a prel. Ján Zambor. Bratislava: Perfekt, 2023)

Európske literatúry na prelome 19. a 20. storočia sa vyznačovali odklonom od naturalizmu a hľadaním nových, dosiaľ neprebádaných ciest. Literárne texty korešpondovali s výkonmi v iných oblastiach umenia – výtvarnej a hudobnej. Tieto tendencie boli typické vo všetkých národných literatúrach, ktoré sa navzájom inšpirovali a obohacovali. Centrom týchto úsilí sa stal Paríž, kde sa zhromažďovali umelci a umelkyne z mnohých krajín. Ich iniciatívy vyžarovali za hranice Francúzska a prenikli aj do kozmopolitného Buenos Aires. Argentínska literatúra bohato recipovala najnovšie literárne tendencie a v Amerike sa považovala za najvyspelejšiu. Buenos Aires priťahovalo mladých umelcov z Ameriky i z Európy. V roku 1893 sem pricestoval aj mladý nikaragujský básnik Rubén Darío (1867 – 1916). Ešte v rodnej Nikarague vydal niekoľko básnických zbierok, ale až zbierkou poviedok a básní Blankyt (Azul) dosiahol skutočný úspech. Vyšla v roku 1888 a predznamenávala zásadné zmeny v poézii písanej po španielsky. Ich význam literárni kritici prirovnávajú k prínosu Garcilasa de la Vega (1501? – 1536), keď v poézii písanej po španielsky udomácnil taliansky jedenásťslabičný verš, a tým pripravil pôdu pre nebývalý…

Paulína Šišmišová

Foto: Archív autorky

Paulína Šišmišová

Doc. PhDr., CSc. Paulína Šišmišová pôsobila na FiF UK v Bratislave. Venuje sa reflexii a prekladaniu literatúry písanej po španielsky. Je editorkou monografie Translatologické štúdie. Teória, história a prax umeleckého prekladu v románskych krajinách (2010) a spoluautorkou monografie Cervantesov Don Quijote na Slovensku a vo svete (2021). Doma i v zahraničí publikovala štúdie o významných postavách španielskej a hispanoamerickej literatúry a filozofie (J. L. Borges, C. Fuentes, J. Ortega y Gasset, E. Sabato, M. de Unamuno a iní).