Kjersti Annesdatter Skomsvold: Chorá sestra preklad

Z nórčiny preložil Miroslav Zumrík

Ďalej ju už nesmie odprevadiť. Kým Alma vystúpi z auta, nakloní sa k nemu a chce ho ubozkávať na smrť. Neodváži sa opýtať, či chce prenocovať niekde na ceste alebo zamieri priamo domov, bojí sa, že by odpovedal to druhé. Bývajú tak ďaleko.

Alma si vezme vak a zatvorí dvere, sleduje, ako Even vychádza z dvora na statku. Koncové svetlá červeného auta miznú na ceste. Nemusí mať zlé svedomie, dohovára sama sebe, no predsa len si robí výčitky.

Chvíľku ostane na mieste a díva sa na kvety na dvore, lupienky sa na večer zatvorili. Prebehne jej hlavou, ako ľahko je starať sa o prvé kvety roka, púpavy a veternice, ťažšie sa venovať tým, ktoré vädnú posledné.

Potom zodvihne pohľad. Vidí biely dom, kôlňu a garáž, toľké veci, ku ktorým sa v predstavách vracala. Pod odkvapom stojí modrý sud, o dvere do maštale je opretý rýľ. V každom predmete vidí Askilda, vníma ho vo všetkom, čo ostalo ako za starých čias. Určite tu stále býva, je si tým úplne istá. Váhavo prejde po dvore, akoby počula zvieracie zvuky. Alebo nie? Hádam sa to nehlási Pejko? Vystúpi po schodoch do domu a vo svetle vchodovej lampy si všimne, že farba na rámoch okien odpadáva, cíti, že sa zábradlie…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Kjersti Annesdatter Skomsvold

Kjersti Annesdatter Skomsvold

Kjersti Annesdatter SkomsvoldFoto: David Konečný

sa narodila v roku 1979 v Osle. Študovala matematiku a informatiku v Trondheime, neskôr však tieto odbory vymenila za štúdium všeobecnej literárnej vedy v Osle a francúzskeho jazyka v Caen. Navštevovala tiež kurzy písania na akadémiách v Lillehammeri a Bergene a okrem písania románov, poviedok, esejí a detských kníh sa venuje redaktorskej činnosti v časopise Bokvennen (Priateľ kníh).

Na literárnu scénu vstúpila roku 2009 útlym románom Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia (slov. Premedia 2012, prel. Miro Zumrík), za ktorý získala Cenu Tarjeiho Vesaasa za debut. Ohlas si získal aj v zahraničí, preložili ho do vyše dvadsiatich jazykov a takisto ho úspešne adaptovali na doskách nórskeho Národného divadla, ako aj na slovenskej divadelnej scéne.

Na debutovú prózu nadviazala autorka rozsiahlym románom Monstermenneske (Človek-príšera) z roku 2012, v ktorom zachytila kľukatú cestu vlastnej fikčnej dvojníčky k literárnemu debutu, ako aj jej zápas s chronickým únavovým syndrómom. Táto diagnóza sa podpísala aj…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Miroslav Zumrík

Miroslav ZumríkFoto: Archív autora

Miroslav Zumrík

(1981) pôsobí ako odborný asistent na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK a vedecký pracovník na oddelení Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. Venuje sa súčasnému nórskemu románu, analýze právneho jazyka a filozofickým otázkam korpusovej lingvistiky. Prekladá beletriu, literatúru faktu a detskú literatúru z nórčiny, zo švédčiny a z poľštiny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!