Tahar Ben Jelloun: Med a blen z prekladateľskej dielne

Vlastne ani neviem, kde a ako začať. Mal by som hovoriť najmä o svojej práve preloženej a vydanej knihe, ale niekedy sú (takmer alebo najmenej) rovnako zaujímavé aj mimoliterárne súvislosti, v mojom prípade osobný kontakt s autorom.

S Taharom – s prepáčením, tykáme si – ma spája, moderne povedané, dištančné priateľstvo, keďže sa poznáme už takmer neuveriteľných tridsať rokov. Začiatkom 90. rokov minulého storočia som totiž preložil jeho pozoruhodnú esej Alberto Giacometti o svetoznámom švajčiarskom výtvarníkovi. Pri tej príležitosti sme sa stretli prvý raz v Paríži v jeho podkrovnom ateliéri (keďže aj on sám je výtvarník) na bulvári Saint-Germain-des-Près. Už samotné pozvanie do vlastného súkromia na prvé stretnutie s neznámym prekladateľom z ešte neznámejšej krajiny svedčí prinajmenšom o tom, že pozývateľ je človek otvorený, neškrupulózny, nezakladá si na svojej popularite, a už vôbec nie na svojom egu. A navyše, vo svojej jednoducho zariadenej kuchyni – salóne vám iba tak podomácky ponúkne kvalitné espreso a strávi s vami poldruha hodiny v nesilenom, nefalšovane úprimnom rozhovore.

Tahar Ben Jelloun je totiž autor výnimočný, a navyše dvojdomý (pochádza z Maroka, ale už vyše 50 rokov žije v Paríži, keďže v roku 1971 nie celkom dobrovoľne opustil Maroko, píše po arabsky aj po francúzsky, vyštudoval filozofiu a má aj doktorát zo sociálnej psychiatrie), vysoko uznávaný v celom literárnom svete a preložený do zhruba 40 jazykov v približne 60 krajinách. A v neposlednom rade je členom Goncourtovej akadémie, ako aj laureátom rovnomennej, najvýznamnejšej francúzskej literárnej ceny. Tento síce krátky, ale hodnotný výpočet by ho mohol oprávňovať (ako mnohých iných, oveľa menej významných autorov) na iné, teda menej pokorné a menej skromné či ľudomilné správanie a vystupovanie. Pravdou je však opak. A neomylne o tom svedčí nielen jeho správanie, ale najmä jeho literárna tvorba, v ktorej hrá prím razantný kritický postoj voči všetkému nehumánnemu v dnešnom takzvanom modernom svete – predovšetkým voči rasizmu, korupcii a v najnovšom románe aj proti rýchlo sa šíriacej pliage – pedofílii.

Aj preto mi, trochu nadnesene a vznešene povedané, prirástol k srdcu a po Giacomettim som asi pred piatimi rokmi preložil jeho román Manželstvo pre potešenie a toť nedávno aj jeho najnovšie prozaické dielo Med a blen. A keďže prekladateľské remeslo má nielen príchuť medu (najmä po úspešnom zavŕšení niekedy až duchamornej práce vyústenej do publikovania prekladu), ale nezriedka aj pachuť blenu (pri nerozlúštiteľných jazykových a iných rébusoch v nejednej fáze rodiaceho sa výsledného textu), je príjemné osvetliť si tie trpkasté, teda tienisté a zahmlené stránky originálu priamo s autorom, a najlepšie opäť v osobnom dialógu s ním v jeho parížskom ateliéri, i keď už na inej adrese, v menej rušnej časti mesta, ale v rovnako príjemnej atmosfére ako pred mnohými rokmi.

Prekladateľských orieškov, ba aj tvrdých a nepoddajných pekanových orechov čakajúcich na rozlúsknutie sa v pôvodnom texte vždy nájde hojne, niekedy až neúrekom, takže pomoc toho najpovolanejšieho a konzultácie s ním sú jednoducho na nezaplatenie. V tomto prípade sa moje otázky týkali najmä arabských výrazov a reálií a ich presahov do súčasnej francúzštiny (kde už mnohé zdomácneli), keďže román sa odohráva začiatkom 21. storočia v marockom Tangieri a jeho ústrednou témou je totálna dezintegrácia reálne existujúcej rodiny zo stredných vrstiev aj v dôsledku samovraždy šestnásťročnej dcéry Samie, ktorá sa stala obeťou neľudsky krutého pedofila.

Nuž, a veľmi chutnou, šťavnatou čerešničkou na torte je pre prekladateľa prítomnosť autora na prezentácii slovenského prekladu vo Francúzskom inštitúte v Bratislave v rámci jeho trojdňového pobytu na Slovensku začiatkom októbra 2022.

Igor Navrátil

Igor Navrátil

Foto: Archív autora

Igor Navrátil

(1952) vyštudoval na Univerzite Komenského prekladateľstvo a tlmočníctvo. Pracoval ako redaktor, vedúci Slovenského centra pre umelecký preklad, diplomat, prekladateľ v Európskej komisii a od roku 2004 ako umelecký prekladateľ v slobodnom povolaní. Prekladá z angličtiny a francúzštiny, za svoje preklady získal viacero ocenení. Je nositeľom vyznamenania Francúzskej republiky Rytier Rádu umenia a literatúry. Preložil vyše 50 diel z americkej, britskej, írskej a francúzskej literatúry (F. S. Fitzgerald, J. Updike, T. Williams, S. Plathová, S. Rushdie, G. Swift, O. Wilde, C. Tóibín, J. -B. Molière, A. Camus, P.-A. C. de Beaumarchais, A. de Saint-Exupéry, S. Germainová, E. Carrère. J.-M. G. Le Clézio, T. Ben Jelloun). Žije v Jablonovom na Záhorí.