Guillaume Apollinaire: Robinson z Gare Saint-Lazare preklad

Z francúzštiny preložila Katarína Bednárová

Ľudia sa často domnievajú, že Angličania sú najflegmatickejšie osoby na svete. Je to však omyl a nasledujúca pravdivá historka, ktorá sa takmer vôbec nikde nespomína, hoci je výnimočná, svedčí o tom, že aj niektorí Francúzi, ba dokonca aj Parížania by to hravo ukázali aj tým najchladnejším ostrovanom.
Prvého januára 1907 o desiatej predpoludním monsieur Ludovic Pandevin, bohatý obchodník z parížskej štvrte Sentier, ktorého okázalé bydlisko sa nachádza na avenue du Bois-de-Boulogne, nasadol na place de l’Étoile na fiaker.
„Gare Saint-Lazare,“ rozkázal kočišovi, „k diaľkovým vlakom; a pohnite trochu, musím stihnúť vlak do Le Havre.“

Monsieur Pandevin obchodne cestoval do New Yorku a so sebou mal iba malý kufor. Čas utekal a fiaker prišiel na stanicu len pár minút pred odchodom vlaku, ako sa uvádzalo v cestovnom poriadku.
Monsieur Pandevin podával kočišovi tisícfrankovú bankovku, ibaže ten prešibanec nemal drobné.
„Počkajte ma tu,“ povedal obchodník, „dajte mi svoje číslo, hneď sa vrátim.“

…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Guillaume Apollinaire

Guillaume Apollinaire

Guillaume ApollinaireFoto: Portada

(1880 – 1918), avantgardný básnik, predstaviteľ literárneho kubizmu, kritik umenia a prozaik. „Tri knihy tvoria Apollinairov básnický odkaz – Alkoholy, Kaligramy, Nový duch a básnici. Tri knihy, ktoré, povedané Nezvalovými slovami ‚majú pre poéziu taký význam ako pre život ľudstva objavenie parného stroja a elektriny‘. Sú iba zlomkom básnikovho diela, no tvoria celok podivuhodne vyvážený a uzavretý, sú jeho časťou, no nie fragmentom; je v nich sústredené to podstatné, čo charakterizuje básnikov vývin a určuje jeho miesto v modernom umení… Začal ako všetci začínajúci básnici, ale priniesol do poézie nové témy, formy, slová, nový ideál krásy; nové prvky, ktorým bol vstup do ríše poézie až dosiaľ prísne zakázaný – humor, iróniu, hovorovú reč, slang; nový tón – citovo vrúcny, no nie sentimentálny, plebejský, no nie vulgárny, hlboký, no nie hlbokomyseľný,“ napísal o Apollinairovi Albert Marenčin v eseji zo zbierky Básnici a rebeli (2014). Apollinaire inšpiroval generácie slovenských básnikov, ktorí ho opakovane prekladali –…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Katarína Bednárová

Katarína BednárováFoto: Archív autorky

Katarína Bednárová

(1954) pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV. Prednáša dejiny francúzskej literatúry 20. storočia, teóriu literatúry a prekladu, vedie semináre umeleckého prekladu z francúzskej literatúry. Francúzsku literatúru prekladá od roku 1977 časopisecky a knižne. V slovenských vydavateľstvách jej vyšli napr. preklady A. Delbéeovej (Osud jednej ženy, 1988), B. Viana (Jeseň v Pekingu, 1990, 2005; Dušpastier z plavárne, 2002), A. Chedidovej (Géricault, 1994), A. Ernaux (Miesto medzi ľuďmi, Žena, 1994), M. Tourniera (Kráľ tmy, 1997), S. Becketta (Prvá láska, 2001; Malone umiera, 2004), I. Kadarého (Spiritus, 2002), L.-F. Célina (Cesta do hlbín noci, 2009) a i. Prácu s mladými talentovanými adeptkami umeleckého prekladu zúročila vo výberoch a v asistovaných prekladoch z francúzskej literatúry publikovaných v Revue svetovej literatúry: v roku 2015 vyšiel študentský preklad divadelnej hry R. Topora Zima pod stolom (č. 1); v roku 2009 zostavila francúzske číslo (3/2009) aj so študentskými prekladmi (P.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!