Julien Green: Múzeá, ulice, ročné obdobia, tváre preklad

Z francúzštiny preložila Katarína Bednárová

V Musée de l’Homme, v Múzeu človeka. Aké potešenie opäť stáť pred Nambu, bohyňou materstva. S papagájím zobákom, z ktorého visí štvorček látky, a v kabáte zo slamy je vskutku odstrašujúca. Predstavoval som si ju, ako triumfuje za zvukov Marseillaisy či Star-Spangled Banner; dodalo by jej to ešte osobitejší výzor… Díval som sa aj na veselý kostým, ktorý si obliekajú, už neviem kde, na obriezkové obrady. O kúsok ďalej je obdivuhodný bubon z povodia Ubangi, dve veľké drevené plochy, ktoré sa v hornej časti dotýkajú a na bokoch sú zakončené veľmi jemne vypracovanou byvolou hlavou s peknými, nádherne stočenými rohami. Pri pohľade cez okno ponad stromy na Trocadére Eiffelova veža pôsobí zvláštnym dojmom…

*

Z miestnosti so samými oknami na rue du Louvre, na poslednom poschodí jedných večerných novín, kde som sa na chvíľu zastavil, objavil som ten najkrajší výhľad, aký poznám, na…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Julien Green

Julien Green

Julien GreenFoto: Archív autora

(1900 – 1998) sa narodil v Paríži v anglicko-americkej protestantskej rodine. V prvej svetovej vojne narukoval v roku 1917 ako dobrovoľník. Neskôr študoval v USA na Univerzite vo Virgínii, ale takmer celý tvorivý život (okrem obdobia cez druhú svetovú vojnu) prežil v Paríži. V roku 1971 bol vymenovaný do Francúzskej akadémie, do kresla po Françoisovi Mauriacovi. Písal poviedky a romány, divadelné hry, eseje, veľkú časť jeho diela tvorí autobiografická spisba a monumentálne Denníky vydávané po častiach, ktoré nedávno vyšli aj v integrálnej verzii (Journal intégral, 2019 – 2021). Zaoberal sa otázkami literárnej tvorby, prekladu a jazyka (Le langage et son double, 1985). Vo svojej prozaickej tvorbe reflektuje otázky morálneho a spirituálneho charakteru spojené s homosexualitou a rigidnou náboženskou výchovou, problém individuálnej duševnej a náboženskej krízy (sám konvertoval na katolicizmus), nekomunikovateľnosť vnútorného utrpenia, ktoré často vyústi do situácie násilia a páchaného zla. Do slovenčiny sú preložené romány Leviatan (prel. S. Holá, 1972), Adriena Mesuratová (prel.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Katarína Bednárová

Katarína BednárováFoto: Archív autorky

Katarína Bednárová

(1954) pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV. Prednáša dejiny francúzskej literatúry 20. storočia, teóriu literatúry a prekladu, vedie semináre umeleckého prekladu z francúzskej literatúry. Francúzsku literatúru prekladá od roku 1977 časopisecky a knižne. V slovenských vydavateľstvách jej vyšli napr. preklady A. Delbéeovej (Osud jednej ženy, 1988), B. Viana (Jeseň v Pekingu, 1990, 2005; Dušpastier z plavárne, 2002), A. Chedidovej (Géricault, 1994), A. Ernaux (Miesto medzi ľuďmi, Žena, 1994), M. Tourniera (Kráľ tmy, 1997), S. Becketta (Prvá láska, 2001; Malone umiera, 2004), I. Kadarého (Spiritus, 2002), L.-F. Célina (Cesta do hlbín noci, 2009) a i. Prácu s mladými talentovanými adeptkami umeleckého prekladu zúročila vo výberoch a v asistovaných prekladoch z francúzskej literatúry publikovaných v Revue svetovej literatúry: v roku 2015 vyšiel študentský preklad divadelnej hry R. Topora Zima pod stolom (č. 1); v roku 2009 zostavila francúzske číslo (3/2009) aj so študentskými prekladmi (P.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!