Georges Perec: Pokus o vyčerpávajúci opis jedného parížskeho miesta preklad

Z francúzštiny preložila Katarína Jakubjaková pod odborným vedením Kataríny Bednárovej

Na place Saint-Sulpice je toho mnoho, napríklad: radnica, daňový úrad, policajný komisariát, tri kaviarne, v jednej z nich je aj trafika, ďalej kino, kostol, na ktorom pracovali Le Vau, Gittard, Oppenord, Servandoni a Chalgrin, zasvätený duchovnému otcovi Clotairovi II., biskupovi z Bourges od roku 624 do roku 644, ktorého sviatok slávime 17. januára, vydavateľstvo, pohrebné služby, cestovná kancelária, autobusová zastávka, krajčírstvo, hotel, fontána, ktorú zdobia sochy štyroch veľkých kresťanských kazateľov (Bossueta, Fénelona, Fléchiera a Massillona), novinový stánok, predajňa devocionálií, parkovisko, kozmetický salón a ešte všeličo iné.

Mnohé z toho, ak nie aj väčšinu, už niekto opísal, inventarizoval, odfotografoval, prerozprával alebo spočítal. Mojím úmyslom bolo skôr na nasledujúcich stranách opísať to ostatné: to, čo si zvyčajne neznačíme, čo si nevšímame, čo nie je dôležité: to, čo sa deje, keď sa nedeje nič, okrem toho, že sa mení počasie, ľudia, autá a…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Georges Perec

Georges Perec

Foto: Archív autora

(1936 – 1982) pochádzal zo židovsko-poľskej rodiny. Obaja rodičia mu zahynuli v druhej svetovej vojne – otec na bojisku a matka v koncentračnom tábore. Takto poznamenané detstvo a život v hľadaní identity, obnovovaní individuálnej, ale aj kolektívnej pamäti sa pretavili do Perecovej autobiografickej tvorby (La Boutique obscure, 1973, Temný krám; W ou le Souvenir d’enfance, 1975, W alebo spomienka z detstva; Je me souviens, 1978, Spomínam si). Literárne renomé si získal už v roku 1965 románom Les Choses (Veci, prel. M. Jurovská, 1976). „Pereca je ťažké vtesnať do nejakej škatuľky, pretože, ako sa sám vyjadril o svojej tvorbe, nikdy nenapísal dve rovnaké knihy. Jeho explorátorské úsilie zasahuje do štyroch oblastí: sociologickej, autobiografickej, románovej a do oblasti hry s jazykom. Všetky štyri sa však navzájom prekrývajú,“ čítame na záložke slovenského prekladu prózy Čo je to tam na dvore za moped s chrómovaným kormidlom? (Quel petit vélo à guidon chromé au fond de la cour?, 1966, prel. M. Jurovská, 1992) z pera…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Katarína Jakubjaková

Foto: Archív autorky

Katarína Jakubjaková

vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický a francúzsky jazyk. Počas štúdia sa venovala hlavne francúzskej literatúre 20. storočia a po ukončení absolvovala stáž na Slovenskom inštitúte v Paríži.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa