Joris-Karl Huysmans: Parížske skice preklad

Z francúzštiny preložila Nina Wolfová pod odborným vedením Kataríny Bednárovej

Sprievodca omnibusu

„ZASTAVTE, zastavte!“
„Cink!“
„Uf,“ sukňa vysoko vyhrnutá, tvár červená ako pivonka, tučná žena, ktorú podopiera sprievodca, sa vo vozidle zatacká a s potláčaným jajkaním uviazne medzi mahagónovými žŕdkami, ohraničujúcimi jej miesto.
Sprievodca sa prehrabáva v brašne a panej, tučnej ako sud, priam pretekajúcej zo sedadla, vydá drobné, potom sa vyštverá na strechu omnibusu, kde sa na lavici klátia mužské telá, horko-ťažko sa držia za chrbtom kočišovi, ktorý plieska bičom. Sprievodca sa pridrží zábradlia, pohladí svoje tri groše, čo dostal, zíde dolu a sadne si na malé vyklápacie sedadlo, uzatvárajúce vchod do vozidla. Už nemá čo robiť. Tak teda náš človek ľahostajne pozoruje cestujúcich nešťastníkov, ktorí sa natriasajú za zvukov rinčania starého železa, hrkotania okien, zadkov koní a zvonenia. Počúva mrnčanie decka, ktoré sedí v matkinom lone a rytmicky kope do kolien svojich spolusediacich; potom znavený z pozorovania…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Joris-Karl Huysmans

Joris-Karl Huysmans

Joris-Karl HuysmansFoto: André_Taponier

(1848 – 1907), francúzsky spisovateľ a kritik umenia, ktorý sa v roku 1884 preslávil románom À rebours (Naopak, prel. J. Belnay, 1971) a stal sa jedným z prvých predstaviteľov dekadentných tendencií v literatúre a modernom umení. Literárni historici však pokladajú Huysmansa za predstaviteľa naturalistickej doktríny, od ktorej sa neskôr odklonil. Už prvá zbierka krátkych textov Le Drageoir aux épices (1874, Dražé a korenie), v ktorej sa striedajú klasický sonet, ľudová pieseň, detská riekanka, rozmarné básne v próze, krátke príbehy s farbistými opismi a žánrové obrázky, sa nachádza na rozhraní romantickej, naturalistickej a dekadentnej estetiky. Práve románom Marthe, histoire d’une fille (1876, Marthe, príbeh dievčaťa) sa zblížil so Zolom a naturalistami. V tejto línii pokračoval románmi Les Soeurs Vatard (1879, Sestry Vatardové), novelou À vau-l’eau (1882, Po prúde) a inými dielami. Na sklonku života ho priťahovala mystická skúsenosť, ktorú vyjadril v románe Là-bas (1891, Tam dole), a sklon k nadprirodzenu (En route, 1895, Cestou; La Cathédrale, 1898, Katedrála, prel. Š.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Nina Wolfová

Nina WolfováFoto: Archív autorky

Nina Wolfová

bola odjakživa ponorená v knihách. Absolvovala francúzske bilingválne gymnázium a vyštudovala odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo, s nezvyčajnou kombináciou arabský jazyk a literatúra a francúzsky jazyk a literatúra. K umeleckému prekladu ju viedla láska k literatúre a k cudzím jazykom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!