Latífa az-Zajját: Dvere dokorán klasika

Z arabčiny preložila Danuša Čižmíková

Lajle sa zatočila hlava. Cítila sa, akoby v jej vnútri niečo krvácalo. Ukryla si tvár do dlaní a bez toho, aby sa čo i len pozrela na Saná’, bez jediného slovka si vzala zo stola tašku a zdvihla sa na odchod. Saná’ za ňou volala, no Lajla sa nezastavila. Natiahla krok a zrýchlila, akoby ju niekto prenasledoval. Vrhla sa do prvého autobusu, čo zastavil pred bránou univerzity, ani sa nepozrela, kam má vlastne namierené. Na sedadle zvesila hlavu a schúlila sa. V rukách zvierala tašku s knihami. V ušiach jej neprestajne zneli Husajnove slová: „Raz ráno sa zobudíš a zistíš, že ma miluješ.“ Jeho slová sa rozliehali v priestore, vznášali sa vo vzduchu, preplietali sa jedno cez druhé – no boli to stále tie isté slová. „Raz ráno… sa zobudíš… raz ráno…“ To ráno nakoniec svitlo, no bolo prineskoro. Tak neskoro, že by už bolo lepšie sa nezobudiť. Tak neskoro, že by už bolo lepšie, keby ani nesvitlo. Teraz bolo všetko jasné. Jasné, prenikavé, kruté… Teraz to však nebolo jedno. Husajna milovala až do špiku kostí. A Ramzího rovnako ukrutne nenávidela. No ešte väčšmi neznášala svoju neschopnosť a slabosť. Také boli fakty, taká bola holá pravda. Lajla sa jej s doširoka otvorenými očami…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Latífa az-Zajját

Latífa az-Zajját

Latífa az-ZajjátFoto: Wikimedia Commons

(1923 – 1996) patrí k najvýraznejším ženským predstaviteľkám egyptského literárneho a kultúrneho diania. Svoj život a dielo zasvätila politickému aktivizmu a boju proti kolonializmu (imperializmu). Popri svojej dráhe spisovateľky a občianskej aktivistky pôsobila ako profesorka anglickej literatúry na káhirskej Univerzite Ajn Šams. Jej životná cesta v sebe odráža zmysluplné prepojenie osobného i verejného; v súkromnom, ale aj v pracovnom živote autorky sa snúbil a plne rozvinul jej tvorivý, vedecký, vzdelávací i „revolučný“ potenciál. Žila a tvorila v dobe, ktorá ešte nedokázala patrične oceniť ženy a ich nenahraditeľný prínos pre spoločnosť.1 Azda aj preto jej prvým dielom, ktoré sa dočkalo prekladu do angličtiny a francúzštiny, ako aj niekoľkých ďalších európskych jazykov, boli jej pamäti – súbor „osobných písomností“ s názvom Hamlat taftíš (Obdobie hľadania). Toto pomerne útle autobiografické dielko, od ktorého si – podľa vlastných slov – veľa nesľubovala, vyšlo v arabčine v roku 1992, len niekoľko rokov pred jej smrťou. Napriek tomu sa práve táto zbierka zápiskov z denníka či úryvkov z doposiaľ nevydaných diel stretla s obrovským úspechom a uznaním.

1) V 50. a 60. rokoch štát výrazne potláčal činnosť ženských…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Danuša Čižmíková

Danuša ČižmíkováFoto: Archív autorky

Danuša Čižmíková

(1981) pôsobí na Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne, kde vyučuje arabskú literatúru. V roku 2022 publikovala monografiu venovanú tvorbe libanonských spisovateliek pod názvom Hľadanie identít v modernej libanonskej ženskej próze. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na modernú arabskú literatúru písanú ženami a otázky ekokritického čítania súčasnej arabskej tvorby. Zaoberá sa tiež vzťahom interkultúrnej psychológie a literatúry či pamäti a traumy v literatúre. Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje literárnemu prekladu, v roku 2022 v jej preklade vyšlo slávne dielo libanonského autora Chalíla Džibrána Prorok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!