Džúcha al-Hárisí: Panie Mesiaca inkubátor

Z arabčiny preložila Miroslava Dirgová
Redakcia a konzultácia prekladu Katarína Bešková

V tú noc, keď sa Sálimin muž Azzán vracal z večerného posedenia medzi beduínmi, zachvátil ho pocit nadšenia. Vyzul si sandále, aby si mohol vychutnať upokojujúci chlad jemnučkého piesku pod nohami. Spoločnosť mu robil mesiac v splne, ktorý vrhal na piesočné duny povedomé tiene. V diaľke sa mihotali svetlá dediny al-Awáfí, ktoré akoby pochádzali z neznámeho sveta. Azzán do polnoci rozprával príbehy a zhováral sa so svojimi beduínskymi priateľmi. Niektorí z nich spievali a smiali sa, hrali na flautu a struny rabáby.

Azzán sa rozhodol vrátiť do al-Awáfí pešo, odmietol všetkých priateľov, ktorí mu ponúkali, že ho zvezú džípom. Beduínske domy, ktoré stáli roztrúsené na okraji rozľahlej pláne piesočných dún, síce neboli ďaleko od al-Awáfí, ale hranice týchto dvoch sídiel sa nikde nedotýkali. Al-Awáfí lipla na svojej stálosti a roľníckom ráze. No a beduíni, hoci sa zdanlivo natrvalo usadili a vymenili stany zo zvieracej srsti za betónové domy, pohŕdali predstavou stability a zapustenia koreňov. Zásadne sa spoliehali na pasenie tiav a oviec. Zachovali si tradičný odev a slobodnú povahu, ako aj pevné hranice, ktoré ich oddeľovali od života usadlíkov.

Na týchto večerných posedeniach Azzána…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Džúcha al-Hárisí

Džúcha al-Hárisí

Foto: Archív autorky

(1978) je ománska spisovateľka a docentka na Sultan Qaboos University v Síbe, kde v súčasnosti vyučuje klasickú arabskú literatúru. Anglický preklad jej románu Sajjidát al-kamar (Panie Mesiaca, 2010) vyhral v roku 2019 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu,, o ktorú sa autorka delí s prekladateľkou Marilyn Booth. Ide o prvé dielo napísané v arabskom jazyku, ktorému bolo toto ocenenie udelené a dostalo tak ománsku literatúru do povedomia čitateľov po celom svete. Al-Hárisí je okrem toho autorkou troch zbierok poviedok, troch kníh pre deti a štyroch románov. Vo svojich dielach zobrazuje premeny rozmanitých vrstiev ománskej spoločnosti v priebehu posledných piatich dekád na pozadí historických udalostí, medzigeneračných rodinných vzťahov, pestrých lokalít a dynamických ženských postáv. Vo vybranom úryvku opisuje hranicu ománskej púšte a mesta prostredníctvom stretnutia dvoch ľudí: životom ťažko skúšaného mešťana Azzána a krásnej, cieľavedomej beduínky Nadžíje.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Miroslava Dirgová

Foto: Archív autorky

Miroslava Dirgová

je študentkou magisterského štúdia arabského a anglického jazyka na Filozofickej fakulte UK. Vo svojej bakalárskej práci sa zamerala na dielo Jawm kutila az-za’ím (Deň, keď zabili vodcu) od egyptského spisovateľa a laureáta Nobelovej ceny Nadžíba Mahfúza. V roku 2022 zvíťazila v celoslovenskej súťaži v umeleckom preklade vysokoškolákov Prekladateľská univerziáda. Má tiež skúsenosti s tvorbou titulkov pre Medzinárodný festival animácie Fest Anča, vrátane titulkov k celovečernému filmu Cryptozoo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Katarína Bešková

Foto: Archív autorky

Katarína Bešková

(1987) pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave orientalistiky SAV. Vyštudovala prekladateľstvo-tlmočníctvo v kombinácii anglický a arabský jazyk a kultúra a v roku 2015 získala titul PhD. v odbore literárna veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na modernú a súčasnú arabskú literárnu tvorbu, venuje sa však aj problematike pamäti a traumy v súčasnej arabskej próze. V anglickom jazyku jej vyšla monografia venovaná vplyvu Tisíc a jednej noci na tvorbu Nadžíba Mahfúza s názvom Mahfouzian Nights: Fate, Desire and Politics in Layālī Alf Layla. Preklady z arabskej literatúry publikovala v časopisoch Revue svetovej literatúry a Rak, ako aj v knihe Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar, ktorej súčasťou je malá antológia súčasnej egyptskej prózy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa