Džamál al-Gítání: Udalosti v uličke Za’farání preklad

Z arabčiny preložil Jozef Vrabček

 

Meno: Husajn al-Hárúní, prezývaný Reďkovka
Povolanie: majiteľ a predavač v obchode so zmiešaným tovarom a miestny misahharátí1; povolanie zdedil po otcovi
Miesto narodenia: Ulička Za’farání č. 3
Trvalý pobyt: Ulička Za’farání č. 3
Charakteristické črty: Výška 127 cm, podlhovastý, mierne zašpicatený tvar hlavy, pripomínajúci kužeľovitú bielu reďkovku. Oči sa mu lesknú ako sklenené guľôčky, pričom zrenice vždy vyjavene hľadia nadol, akoby s výrazom zdesenia. Z pootvorených pier mu občas z kútika steká k brade tenký prameň slín.

1) Najmä v minulosti muž, ktorý počas pôstneho mesiaca ramadán pred svitaním chodil ulicami a bubnovaním budil muslimov, aby stihli zjesť pred východom slnka posledné jedlo (suhúr).

Rodinný stav a súvisiace okolnosti: Isté slnečné nedeľné ráno koncom roku 1957 sedel Husajn prezývaný Reďkovka v kaviarni „strýca Datúrího“, keď sa na vyľudnenej ulici objavilo dievča svetlej pleti nesúce plechovku petroleja (ako sa neskôr ukázalo, vracalo sa práve z nákupu domácich potrieb). Usmievalo sa na iné dievča idúce oproti…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Džamál al-Gítání

Džamál al-Gítání

Džamál al-GítáníFoto: Hossam Diab/dpa

sa narodil v roku 1945 v hornoegyptskej dedinke Džuhajna. Jeho detstvo i celý jeho život (a dielo) sú však neodmysliteľne späté so starou káhirskou štvrťou Džamálíja, kam sa jeho rodina presťahovala krátko po jeho narodení. Vyrastal vo veľmi skromných až núdznych pomeroch, a aby svojej rodine v ťažkej ekonomickej situácii pomohol, vyštudoval navrhovanie orientálnych kobercov, pričom sa po skončení štúdií istý čas týmto povolaním aj živil. Svoju spisovateľskú dráhu začal zbierkou poviedok, ktorú vydal v roku 1969 pod názvom Awrák šább áša mundu alf ám (Záznamy mládenca, ktorý žil pred tisíc rokmi). V rokoch 1993 – 2011 zastával miesto šéfredaktora v známom egyptskom literárnom časopise Achbár al-adab (Literárny spravodaj). Je autorom dvanástich románov a desiatich poviedkových zbierok, ktoré boli vysoko hodnotené domácou i medzinárodnou literárnou kritikou a priniesli autorovi mnohé významné ocenenia. Zomrel v roku 2015. V slovenskom preklade Mareka Briešku čitatelia môžu spoznať Gítáního diela Zajní Barakát (Z. B., Kalligram, 2009) či Pyramídové texty (Mutún al-ahrám, Baum, 2010).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Jozef Vrabček

Jozef VrabčekFoto: Archív autora

Jozef Vrabček

(1983) vyštudoval prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii arabský a anglický jazyk na Filozofickej fakulte UK, kde neskôr pod vedením prof. Jána Paulinyho obhájil dizertačnú prácu venovanú vplyvu súfizmu v modernej arabskej literatúre. Na rovnakom pracovisku niekoľko rokov vyučoval modernú spisovnú a egyptskú hovorovú arabčinu, viedol prekladateľské a tlmočnícke semináre a prednášal klasickú a modernú arabskú literatúru. Svoju oblasť záujmu následne rozšíril o modernú perzštinu, ktorú študoval na Teheránskej univerzite a ktorej sa aktívne venuje doteraz ako prekladateľ a tlmočník. Externe vyučuje na Masarykovej univerzite v Brne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!