Autori a autorky tohto čísla

Nadžíb Mahfúz

Foto: Archív autora

(1911 – 2006) je egyptský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1988). Narodil sa v štvrti Džamálíja, uprostred starobylej Islámskej Káhiry. Zásadným spôsobom sa pričinil o rozvoj arabského románu. Vo svojej tvorbe verne zobrazil ducha doby a atmosféru káhirských ulíc a tiež brilantne vykreslil široké spektrum komplexných ľudských charakterov. Jeho najznámejším dielom je tzv. Trilógia (1956 – 1957), ktorá opisuje osudy rodiny obchodníka Ahmada Abd al-Džawáda na pozadí búrlivých spoločenských a politických zmien v prvej polovici 20. storočia. Jednotlivé časti sú pomenované podľa ulíc Islámskej Káhiry: Bajna al-kasrajn (Medzi dvoma palácmi), Kasr aš-šawk (Palác túžby), as-Sukkaríja (Cukrová ulica) a mimoriadne výstižne zachytávajú egyptskú spoločnosť na prechode od tradičných hodnôt k modernite. Mahfúzova tvorba sa však neobmedzuje len na realizmus, ale nájdeme v nej aj diela alegorické, s nádychom surrealizmu, existencializmu, magického realizmu, či dokonca pretkané absurdnými tónmi. Mahfúz napísal celkovo 34 románov, stovky poviedok a novinových článkov, niekoľko divadelných hier a filmových scenárov. V roku 1994 bol naňho spáchaný pokus o atentát, pri ktorom prišiel o cit v pravej ruke. Z jeho diel možno spomenúť al-Káhira al-džadída (Nová Káhira; v českom preklade Skandál v Káhiře, prel. J. Oliverius, Odeon, 1968), Awlád háratiná (Deti našej štvrte, 1959, knižne 1967), Zukák al-Midakk (Ulička al-Midakk, 1947), Zlodej a psi (al-Liss wa al-kiláb, 1961, preložil Ladislav Drozdík, Slovenský spisovateľ, 1990), Sarsara fawka an-Níl (Trkotanie na Níle, 1966), al-Karnak (Karnak, 1974), Jawm kutila az-za’ím (Deň, keď zabili vodcu, 1985), Putovanie Ibn Fattúmu (Rihlat Ibn Fattúma, 1983, preložil Marek Brieška, Baum, 2007) a Sny (Ahlám fatrat an-nakáha, 2006, preložil Marek Brieška, Drewo a srd, 2010).

Džamál al-Gítání

Foto: Hossam Diab/dpa

sa narodil v roku 1945 v hornoegyptskej dedinke Džuhajna. Jeho detstvo i celý jeho život (a dielo) sú však neodmysliteľne späté so starou káhirskou štvrťou Džamálíja, kam sa jeho rodina presťahovala krátko po jeho narodení. Vyrastal vo veľmi skromných až núdznych pomeroch, a aby svojej rodine v ťažkej ekonomickej situácii pomohol, vyštudoval navrhovanie orientálnych kobercov, pričom sa po skončení štúdií istý čas týmto povolaním aj živil. Svoju spisovateľskú dráhu začal zbierkou poviedok, ktorú vydal v roku 1969 pod názvom Awrák šább áša mundu alf ám (Záznamy mládenca, ktorý žil pred tisíc rokmi). V rokoch 1993 – 2011 zastával miesto šéfredaktora v známom egyptskom literárnom časopise Achbár al-adab (Literárny spravodaj). Je autorom dvanástich románov a desiatich poviedkových zbierok, ktoré boli vysoko hodnotené domácou i medzinárodnou literárnou kritikou a priniesli autorovi mnohé významné ocenenia. Zomrel v roku 2015. V slovenskom preklade Mareka Briešku čitatelia môžu spoznať Gítáního diela Zajní Barakát (Z. B., Kalligram, 2009) či Pyramídové texty (Mutún al-ahrám, Baum, 2010).

Rím Basijúní

Foto: Archív autorky

je profesorka sociolingvistiky na Americkej univerzite v Káhire. Popri vedeckej práci v oblasti svojej špecializácie sa venuje písaniu veľkých historických románových trilógií. V nich sa podujala zachytiť významné obdobia egyptskej minulosti (9. – 15. stor.). Postupne sa venovala dynastiám Túlúnovcov: al-Katá’i’, Sulásíja Ibn Túlún (al-Katá’i’, Trilógia Ibn Túlúna, 2021), Fátimovcov: al-Halawání, Sulásíja al-Fátimíjín (al-Halawání, Fátimovská trilógia, 2022), ako aj pohnutým udalostiam v Egypte za vlády mamlúkov: Awlád an-nás, Sulásíja mamálík (Potomkovia ľudí, Mamlúcka trilógia, 2018), za ktorú získala v roku 2020 prestížnu Cenu Nadžíba Mahfúza.

Sahar Chalífa

Foto: Archív autorky

Narodila sa v roku 1941 v palestínskom meste Nábulus do tradičnej moslimskej rodiny. Vo veľmi mladom veku sa vydala, no v manželstve nebola šťastná. Po trinástich rokoch plných sklamaní a frustrácií sa jej podarilo rozviesť a útočisko z neľahkej životnej situácie našla v štúdiu a písaní. Vďaka svojej ambicióznosti získala doktorát zo ženských štúdií a americkej literatúry na Univerzite v Iowe a v rodnom Nábuluse založila Centrum pre ženské záležitosti (Women’s Affairs Center). Doteraz vydala jedenásť románov. Jej prvý román nikdy nevydali, pretože jeho jediný rukopis skonfiškovali izraelské úrady. Literárneho uznania sa dočkala po publikovaní románu As-Sabbár (Kaktus) v roku 1976, ku ktorému následne napísala pokračovanie s názvom Abbád aš-šams (Slnečnica). Jej najnovší román vyšiel v roku 2013 pod názvom Ard wa samá’ (Zem a nebo).

Adaníja Šiblí

Foto: africanmediamalta.com

(1974) debutovala novelou Masás (2001; angl. Touch; v slovenčine vyšiel úryvok z tejto knihy pod názvom Zrkadlenia v Revue svetovej literatúry v roku 2014). Novelu vystriedal román Kulluná ba’íd bi zát al-mikdár an al-hubb (Všetci sme rovnako vzdialení láske, 2002). Obe diela získali Cenu pre mladých spisovateľov (2001, 2003), každoročne udeľovanú Nadáciou A. M. Kattána. Na svojom nateraz poslednom románe Tafsíl sánawí (Nepatrný detail, 2017) pracovala vyše desať rokov. Príbeh rozpráva o dávno „uzavretom“ prípade znásilnenia a následného zabitia palestínskeho dievčaťa beduínskeho pôvodu, ktorý sa v roku 1949 odohral v Negevskej púšti. Za toto dielo získala Šiblí v roku 2023 LiBeraturpreis, avšak toto ocenenie, ktoré sa v rámci Frankfurtského knižného veľtrhu udeľuje autorkám z tzv. globálneho Juhu, si pre politicky motivované rozhodnutia sprevádzajúce súčasný izraelsko-palestínsky konflikt nemohla prevziať.

Mahmúd Darwíš

Foto: Eamonn McCabe

(1941 – 2008) je považovaný za palestínskeho národného básnika. Je autorom viac než tridsiatich básnických zbierok a ôsmich kníh písaných v próze. Vo svojich veršoch rád používa antické a kresťanské symboly a často vyobrazuje Palestínu ako stratený raj. V slovenčine vyšiel výber z Darwíšových básní pod názvom Oslava vysokého tieňa (podľa rovnomennej poémy Madíh az-zill al-álí, 1982) v preklade L. Drozdíka, ktorý zaň získal Cenu Hollého za preklad (Slovenský spisovateľ, 1984) a tiež v rámci antológie Verše bez domova – vyznanie palestínskych básnikov (prel. L. Drozdík, Novinář, 1989). V češtine vyšli jeho zápisky zobrazujúce realitu života na palestínskych okupovaných územiach Deník všedního smutku (Jawmíját al-huzn al-ádí, prel. L. Kropáček, Novinář, 1989), ako aj výber z jeho veršov Přicházím do stínu tvých očí (prel. B. Kalak, Babylon, 2007). Báseň Som odtiaľ (Aná min hunáka) pochádza z Darwíšovej zbierky Ward akall (Menej ruží, 1986).

Nathalie Handal

Foto: Archív autorky

je francúzsko-americká poetka a prekladateľka s palestínskymi koreňmi. Jej rodina pochádza z Betlehema. Handal je autorkou viacerých básnických zbierok, z ktorých mnohé získali významné ocenenia a viaceré boli dokonca zhudobnené. V zbierkach The Lives of Rain (Životy dažďa, 2005) Love and Strange Horses (Láska a divné kone, 2010), či Poet in Andalusia (Poetka v Andalúzii, 2012) stvárnila rôznorodé témy inšpirované svojou životnou skúsenosťou; motívy odcudzenia, vyhnanstva, domova, clivoty, bolesti a túžby sa v nich rozochvievajú s citom a hĺbkou, ale aj s vážnosťou. Jej poetický jazyk sa vyznačuje nevšednou muzikalitou, ktorou Handal objavuje a otvára nové svety významov.

Naomi Shihab Nye

Foto: Archív autorky

je medzinárodne uznávaná palestínsko-americká poetka, prozaička a esejistka. Je autorkou viac než tridsiatich zbierok poézie a viacerých knižiek pre deti. Vo svojich básňach zrkadlí vlastnú multikultúrnu životnú skúsenosť a skúma témy kultúrneho dedičstva a rozdielov, ale tiež porozumenia, či naopak, rozmanitých nedorozumení medzi príslušníkmi rôznych kultúr a národov. Svojim témam však zakaždým vdýchne veľkú dávku ľudskosti a vrelého súcitu a pochopenia. Naomi Shihab Nye krátkodobo žila v Ramalláhu a v Jeruzaleme, až sa nakoniec usadila v Texase. Za svoju tvorbu získala viaceré významné ocenenia, napríklad Cenu Isabelly Gardnerovej a iné.

Fady Joudah

Foto: Cybele Knowles

(1971) je palestínsko-americký básnik, prekladateľ a lekár. Narodil sa v USA rodičom palestínskeho pôvodu a vyrastal v Líbyi a Saudskej Arábii. Je autorom básnických zbierok The Earth in the Attic (Zem v podkroví, 2008) a Tethered to Stars (Priviazaný k hviezdam, 2021). Báseň Mimésis, uverejnená v tomto čísle časopisu, pochádza zo zbierky Alight (V plameňoch, 2013). Joudah tiež preložil z arabčiny do angličtiny viacero výberov poézie básnika Mahmúda Darwíša: A Butterfly’s Burden (Ťarcha motýľa, 2006), If I Were Another (Keby som bol niekým iným, 2009) a Silence that Remains (Ticho, čo tu zostalo, 2017).

Nadžwán Darwíš

Foto: Archív autora

(1978) sa narodil v Jeruzaleme. Doposiaľ vydal deväť básnických zbierok – jedno z jeho najznámejších diel nesie názov Ta‘iba al-mu‘allakún (Vyčerpaní na kríži, 2018). Do angličtiny dielo preložil básnikov „dvorný prekladateľ“, Karím Abú Zajd. Popri písaní poézie sa Darwíš venuje žurnalistike v oblasti kultúry – od roku 2014 pôsobí ako šéfredaktor kultúrnej sekcie v al-Arabí al-džadíd, arabsko-jazyčnom denníku, ktorý vychádza v Londýne. Darwíš je jedným z najprekladanejších arabských básnikov súčasnosti – jeho básne vyšli vo viac než dvadsiatich jazykoch. Žije striedavo medzi Haifou a rodným Jeruzalemom.

Lena Khalaf Tuffaha

Foto: Archív autorky

je poetka, prekladateľka a esejistka. Narodila sa v americkom Seattli, kde vyše desaťročie pracovala ako dobrovoľníčka v rôznych organizáciách venujúcich sa arabsko-americkej komunite. Pomáhala im s redakčnými a novinárskymi prácami a snažila sa priblížiť príbehy ľudí, ktorí sa zrazu musia vyjadrovať v cudzom jazyku a ktorí sú často rozpoltení medzi dvoma krajinami, dvoma brehmi – na jeden z nich sa v dôsledku dlhotrvajúceho konfliktu už nemožno vrátiť a druhý zatiaľ nemôžu nazývať svojím domovom. Khalaf Tuffaha doposiaľ vydala tri zbierky poézie: Water and Salt (Soľ a voda, 2017), Kaan and Her Sisters (Kána a jej sestry, 2023) a najnovšiu Something About Living (Niečo o žití, 2024). Píše a tvorí v angličtine, rada si vychutná šálku znamenitej kávy a jej srdce horí pre poéziu, jazyk a Palestínu.

Hudá Barakát

Foto: Archív autorky

(1952) sa narodila v libanonskom horskom mestečku Bšarré. Po úspešnom ukončení štúdia francúzskej literatúry na Libanonskej univerzite v Bejrúte pôsobila ako učiteľka, novinárka a prekladateľka. V roku 1989 emigrovala do Francúzska, kde až do roku 2011 pôsobila ako redaktorka a manažérka arabskej rozhlasovej stanice Radio Orient. Medzi jej najznámejšie diela patria romány Hadžar ad-dahik (Kameň smiechu, 1990), Ahl al-hawá (Stúpenci vášne, 1993), Sajjidí wa habíbí (Môj pán a moja láska, 2004), Háris al-mijáh (Oráč vôd, 1998, ocenený Cenou Nadžíba Mahfúza v r. 2000), Malakút házihi al-ard (Kráľovstvo tohto sveta, 2011) a Baríd al-lajl (Listy do tmy, 2019), za ktorý získala prestížnu Medzinárodnú cenu za arabskú prózu (IPAF), nazývanú aj arabská Bookerova cena. Vo svojich dielach reflektuje obdobie libanonskej občianskej vojny (1975 – 1990), jej tvorba sa dotýka tém ako trauma, exil a odcudzenie. Hrdinovia jej románov sú neraz postavy na okraji spoločnosti alebo vymykajúce sa spoločenským normám. Jej posledné dielo zachytáva rozmanité a spletité, neraz tragické životné skúsenosti bezmenných arabských imigrantov, ktorých stratené „listy do tmy“ si svojich adresátov možno nikdy nenájdu.

Chálid Chalífa

foto: Yamam Al Shaar

(1964 – 2023) bol sýrsky spisovateľ, básnik a scenárista. Narodil sa v malej dedinke neďaleko Aleppa v rodine pestovateľov olív. Vyštudoval právo, po skončení štúdia sa však venoval najmä písaniu prózy a televíznych a filmových scenárov. K jeho najznámejším dielam patria napríklad Madíh al-karáhíja (Óda na nenávisť, 2008), Lá sakákín fí matábich házihi al-madína (Niet nožov v kuchyniach tohto mesta, 2013, ocenené Cenou Nadžíba Mahfúza) a román Smrť je brutálna drina (2016, al-Mawt amal šákk, preložil Marek Brieška, Brak, 2023). Pre kritický postoj voči sýrskemu režimu je viacero jeho diel v krajine zakázaných. Tri z jeho románov vrátane toho posledného nominovali na prestížnu Medzinárodnú cenu za arabskú prózu (IPAF). Dielo Lam jusalli alajhim ahad (Nikto sa za nich nemodlil, 2019), vyznačujúce sa prvkami magického realizmu, sa odohráva v Aleppe na sklonku osmanskej nadvlády. Prostredníctvom osudov širokého spektra postáv, predovšetkým však osirelého kresťana Hannu a jeho najlepšieho priateľa muslima Zakaríju, sa autorovi podarilo zvečniť obraz svojho milovaného mesta poznačeného katastrofami, tragédiami a konfliktmi.

Chálid al-Biltágí

Foto: Archív autora

(uvádzaný aj ako Khalid El-Biltagi, 1965) – bohemista, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval češtinu a prekladateľstvo a tlmočníctvo na Katedre slovanských jazykov Univerzity Ajn Šams v Káhire. Doktorát získal na Katedre bohemistických štúdií Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 2006 – 2008 pôsobil ako lektor arabského jazyka na Katedre klasickej a semitskej filológie FiF UK v Bratislave. Od roku 2019 do 2023 viedol Katedru bohemistiky na Fakulte jazykov (Kullíjat al-alsun) Univerzity Ajn Šams v Káhire, kde momentálne pôsobí ako docent. Z češtiny preložil diela autorov a autoriek, ako sú M. Kundera, K. Čapek, V. Havel, E. Hakl, M. Vopěnka, B. Hrabal, P. Hůlová, K. Tučková, Z. Brabcová, B. Bellová, L. Faulerová a iných. Venuje sa tiež umeleckému prekladu zo slovenčiny. Spomedzi diel, ktoré preložil do arabského jazyka, možno spomenúť diela U. Kovalyk (Žena zo sekáča, Krasojazdkyňa), J. Beňovej (Café Hyena), M. Kompaníkovej (Piata loď), I. Dobrakovovej (Bellevue, Matky a kamionisti, Pod slnkom Turína), J. Hrušovského (Muž s protézou), M. Urbana (Živý bič) alebo D. Mitanu (Môj rodný cintorín). Vydal tiež viacero antológií slovenskej prózy a poézie (Za vyšným mlynom, Nedotýkať sa!, Výber zo súčasnej slovenskej poézie, Príbehy zo srdca Európy – antológia V4).

Džúcha al-Hárisí

Foto: Archív autorky

(1978) je ománska spisovateľka a docentka na Sultan Qaboos University v Síbe, kde v súčasnosti vyučuje klasickú arabskú literatúru. Anglický preklad jej románu Sajjidát al-kamar (Panie Mesiaca, 2010) vyhral v roku 2019 Medzinárodnú Man Bookerovu cenu,, o ktorú sa autorka delí s prekladateľkou Marilyn Booth. Ide o prvé dielo napísané v arabskom jazyku, ktorému bolo toto ocenenie udelené a dostalo tak ománsku literatúru do povedomia čitateľov po celom svete. Al-Hárisí je okrem toho autorkou troch zbierok poviedok, troch kníh pre deti a štyroch románov. Vo svojich dielach zobrazuje premeny rozmanitých vrstiev ománskej spoločnosti v priebehu posledných piatich dekád na pozadí historických udalostí, medzigeneračných rodinných vzťahov, pestrých lokalít a dynamických ženských postáv. Vo vybranom úryvku opisuje hranicu ománskej púšte a mesta prostredníctvom stretnutia dvoch ľudí: životom ťažko skúšaného mešťana Azzána a krásnej, cieľavedomej beduínky Nadžíje.

Latífa az-Zajját

Foto: Wikimedia Commons

(1923 – 1996) patrí k najvýraznejším ženským predstaviteľkám egyptského literárneho a kultúrneho diania. Svoj život a dielo zasvätila politickému aktivizmu a boju proti kolonializmu (imperializmu). Popri svojej dráhe spisovateľky a občianskej aktivistky pôsobila ako profesorka anglickej literatúry na káhirskej Univerzite Ajn Šams. Jej životná cesta v sebe odráža zmysluplné prepojenie osobného i verejného; v súkromnom, ale aj v pracovnom živote autorky sa snúbil a plne rozvinul jej tvorivý, vedecký, vzdelávací i „revolučný“ potenciál. Žila a tvorila v dobe, ktorá ešte nedokázala patrične oceniť ženy a ich nenahraditeľný prínos pre spoločnosť.¹ Azda aj preto jej prvým dielom, ktoré sa dočkalo prekladu do angličtiny a francúzštiny, ako aj niekoľkých ďalších európskych jazykov, boli jej pamäti – súbor „osobných písomností“ s názvom Hamlat taftíš (Obdobie hľadania). Toto pomerne útle autobiografické dielko, od ktorého si – podľa vlastných slov – veľa nesľubovala, vyšlo v arabčine v roku 1992, len niekoľko rokov pred jej smrťou. Napriek tomu sa práve táto zbierka zápiskov z denníka či úryvkov z doposiaľ nevydaných diel stretla s obrovským úspechom a uznaním.

1) V 50. a 60. rokoch štát výrazne potláčal činnosť ženských spolkov a hnutí – od roku 1956 boli zakazované feministické organizácie a hnutia, ktoré prechádzali pod štátnu správu a strácali svoju nezávislosť, a to aj napriek tomu, že v tom istom roku ženy prvýkrát získali volebné právo.

Práve z neho sa dozvedáme o životnom zlome, ktorý predznamenal a tiež poznamenal celý ďalší vývoj autorky a predurčil jej osobné i politické smerovanie. Ako jedenásťročná dospela v priebehu jedinej noci roku 1934, keď bola svedkyňou streľby polície na skupinku demonštrantov. Vo svojich pamätiach opisuje, ako sa na incident pozerala z balkóna, ako prvýkrát „spoznala zlo páchané rukou štátnej moci. Odvtedy už dieťa viac nenašlo útočisko… v matkinom náručí“. Od tej osudnej chvíle, keď ako dieťa nemohla nijako zasiahnuť, v nej postupne dozrievalo odhodlanie naprávať krivdy sveta, venovať sa obhajobe ľudských práv, zastať sa chudobných, postaviť sa na stranu národného odboja, splynúť s prostým ľudom – túžby dievčaťa, ktoré odrazu proti svojej vôli dospelo, a rovnako túžby Lajly, hlavnej hrdinky románu Al-báb al-maftúh (Dvere dokorán).

V diele aj v živote Latífy az-Zajját sa prelínajú témy osobnej i kolektívnej slobody a identity. Obdobie protestov a bojov proti monarchistickému zriadeniu i proti prítomnosti britských vojsk, premena monarchie na republiku a vyhlásenie nezávislosti (1952), nový režim reprezentovaný Džamálom Abd an-Násirom, znárodnenie Suezského prieplavu a následná tripartitná agresia voči Egyptu či zdrvujúca porážka arabských vojsk v šesťdňovej vojne v roku 1967 predstavovali pohnuté a rozporuplné obdobia egyptských dejín, ktoré zásadne ovplyvňovali spisovateľkin život i tvorbu.

Latífa az-Zajját bola počas svojho života dvakrát väznená, prvý raz v roku 1949 počas študentských nepokojov a protestov proti Britom, druhý raz v roku 1981 za vlády an-Násirovho nástupcu Anwara as-Sádáta. As-Sádát dal vtedy uväzniť vyše tisíc egyptských intelektuálov a predovšetkým svojich politických oponentov, ktorí sa stavali proti normalizácii vzťahov s Izraelom. Az-Zajját napísala svoje pamäti vo väzení, ktoré, ako sa neskôr zdôverila, ju okrem iného obohatilo o poznanie, že ľudské bytosti sa dokážu prispôsobiť akýmkoľvek okolnostiam a podmienkam, ba čo viac – dokážu ich prekonať a vytvárať krásu pretváraním svojho vlastného vnútra. Po prepustení z väzenia vydala niekoľko ďalších diel, medzi nimi napríklad zbierku poviedok Aš-šajchúcha wa kisas uchrá (Staroba a iné poviedky, 1986) a román Sáhib al-bajt (Majiteľ domu, 1994).

Latífa az-Zajját bola výraznou osobnosťou, ktorej pedagogická činnosť a literárna tvorba ovplyvnili mnohé generácie egyptských literátov, intelektuálov, občianskych aktivistov a obhajcov ženských práv. Az-Zajját si právom vyslúžila uznanie svojich súčasníkov a kolegov, medzi inými aj velikána egyptskej prózy a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Nadžíba Mahfúza. Spisovateľ ocenil jej celoživotné úsilie slovami uznania a vyjadril vďačnosť za to, ako az-Zajját významne „pomohla všetkým egyptským spisovateľom a spisovateľkám“, neskoršieho laureáta Nobelovej ceny nevynímajúc.

Farhad Babaei

Foto: Archív autora

(1977) Iránsky spisovateľ doteraz vydal šesť románov a zbierok poviedok. Väčšina jeho diel v Iráne nezískala povolenie cenzorského úradu, a preto vyšla v zahraničí alebo v samizdate. V roku 2023 sa jeho pôsobiskom stala Bratislava, kde ako prvý rezident organizácie ICORN strávil jeden rok, počas ktorého sa venoval literárnej tvorbe a písaniu ďalších kníh. V súčasnosti žije v Nemecku, kde pokračuje v spisovateľskej činnosti. Román Veža, ktorého slovenský preklad by mal vyjsť v roku 2025, nebol v Iráne nikdy oficiálne publikovaný.

Marek Torčík

Foto: Archív autora

(1993) je český básnik, prozaik a publicista. V roku 2016 debutoval básnickou zbierkou Rhizomy. V roku 2023 mu vo vydavateľstve Paseka vyšiel románový debut Rozložíš paměť o komplikovanom dospievaní geja v konzervatívnom malomeste. V roku 2024 zaň získal cenu Magnesia Litera za prózu, ako aj Cenu Jiřího Ortena.

Banana Jošimoto

Foto: Fumiya Sawa

(1964) – vlastným menom Mahoko Jošimoto – je jedna z najprekladanejších autoriek japonskej literatúry. V literárnom prostredí vyrastala, keďže jej otcom bol významný básnik a filozof Takaaki Jošimoto, a neskôr študovala literatúru na univerzite v Tokiu.

Za svoju absolventskú prácu, novelu Moonlight Shadow (ムーンライト・シャドウ), získala prestížnu Cenu Izumiho Kjóku (泉鏡花文学賞).

V roku 1987 sa popri práci čašníčky začala naplno venovať písaniu a jej debutový román Kuchyňa (キッチン) vyšiel už o rok nato. Kniha odštartovala autorkinu kariéru a priniesla jej cenu pre nováčikov literárneho časopisu Kaien (海燕新人文学賞) aj ocenenie japonského ministerstva (芸術選奨新人賞).

Kuchyňa, ktorá jej dodnes azda najznámejším dielom Banany Jošimoto, je krehkým príbehom o strate blízkej osoby, vzťahoch a traume. Hlavné postavy, trúchliace za svojimi príbuznými, nachádzajú útechu vo vzájomnej blízkosti a prekonávajú toto obdobie spoločne. Tieto témy sú častými motívmi aj v mnohých ďalších autorkiných dielach, či už ide o poviedky alebo eseje, ktoré sú tiež jej obľúbeným žánrom. Výrazným a opakujúcim sa motívom je v jej tvorbe aj jedlo, ktoré sa často objavuje ako kulisa alebo priamo ústredná téma textov. Koniec koncov aj vyššie zmienené dielo sa začína slovami: Moje najobľúbenejšie miesto na svete je kuchyňa. Symbolika jedla, či už varenia alebo zdieľania hotového pokrmu, podčiarkuje štýl príznačný pre autorku: cez každodenné banality poukazovať na hlbšie životné uvedomenia.

Za ďalšie typické dielo Banany Jošimoto možno považovať zbierku O snoch (夢について), ktorá vyšla v roku 1997. Je to zbierka krátkych poviedok či skôr fejtónov, ktorých témou sú sny v rôznej podobe – autorka niekedy opisuje svoje vlastné sny, inokedy sny svojich priateľov, prípadne polemizuje nad podstatou či významom snov a predstáv. V spomienkach sa často vracia do detstva a každodenná realita sa pretkáva s idealizovanými predstavami, spomienkami a úvahami. V kratších textoch aj esejach sú veľmi časté aj odkazy na popkultúru, či už mangu alebo populárne kórejské seriály.

Zbierka Jašterica (とかげ) vyšla v roku 1993 a bola preložená do niekoľkých svetových jazykov. Autorka sa opäť venuje vzťahom, tentoraz najmä nachádzaniu blízkosti v partnerských vzťahoch. Okrem preloženej poviedky Novomanželia (新婚さん), ktorá je úvodným textom zbierky, sa tu nachádza päť ďalších poviedok.

Izabela Uchman

Foto: Archív autorky

je poľská umelkyňa a reštaurátorka výtvarného umenia žijúca v Káhire. Vyštudovala varšavskú Akadémiu výtvarných umení, kde získala magisterský titul s vyznamenaním. Od roku 1999 sa venuje ochrane a konzervácii staroegyptského dedičstva a ako odborníčka na reštaurovanie sa podieľa na mnohých projektoch.

Uchman spolupracuje s mnohými kultúrnymi inštitúciami vrátane Unesca a taktiež so súkromnými zberateľmi, ktorí skúmajú neohraničené možnosti umenia písaného znaku. Svoju tvorbu prezentovala na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách a jej diela sa nachádzajú v mnohých súkromných zbierkach v Poľsku, Česku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Belgicku, USA, Egypte, Kuvajte a v Národnom etnologickom múzeu v Osake.

Izabela vytvorila vlastný typ umeleckej tvorby – Letterality – literárny obraz, ktorý transformuje vybrané texty do jedinečných vizuálnych foriem, kde obraz a jeho význam koexistujú v dokonalej harmónii. Jej jedinečný umelecký štýl spája arabskú kaligrafiu a ornamenty s hieroglyfmi a rôznymi staroegyptskými symbolmi. Prostredníctvom tušového umenia odhaľuje svoj osobitý záujem o nadčasové duchovné hodnoty a kultúrnu rozmanitosť, pričom sa sústredí na vedomé bytie prepojené s časom.