Pár slov k románu Sesternice

Aurora Venturini zasadila dej románu Sesternice do La Platy štyridsiatych rokov minulého storočia, teda do prostredia a obdobia vlastnej mladosti. Rozprávačkou je adolescentná Yuna, ktorá vyrastá bez otca, s prísnou matkou, ťažko hendikepovanou sestrou a slúžkou. Postupne spoznávame aj zvyšok rodiny: starú mamu, tety a sesternice. Väčšina žien v rodine trpí nejakým (skutočným alebo domnelým) postihnutím, muži v ich životoch absentujú, a ak sa občas nejaký zjaví, tak iba na to, aby im spôsobil utrpenie. Yuna aj o sebe neustále hovorí ako o zaostalej či retardovanej, no čitateľ sa nikdy nedozvie, či má naozaj nízky intelekt, alebo je jej „spomalenosť“ a naivita len dôsledkom toho, že vyrastá v málo podnetnom prostredí, že ju mama zanedbáva a všetci príbuzní neustále zhadzujú a podceňujú. Z kolobehu rodinnej mizérie sa jej však postupne podarí vymaniť vďaka výnimočnej predstavivosti a výtvarnému talentu. Z prostoduchého dôverčivého dievčaťa, celkom závislého od druhých, sa stáva samostatná úspešná žena, schopná prekuknúť svoje manipulatívne príbuzné i niekdajších tútorov.

Hoci stručne načrtnutý dej naznačuje, že ide o bežný iniciačný román, text Aurory Venturini už od prvej vety čitateľa šokuje jedinečným a brutálne úprimným vyjadrovaním naivnej rozprávačky Yuny, ktorá ignoruje pravidlá interpunkcie a nečakane prechádza od hovorového štýlu k poetickým opisom svojich malieb. V jej slovách sa na jednej strane odráža neskúsenosť a detská nevinnosť, no na druhej strane je svet v jej očiach obludný, akoby neustále osciloval medzi groteskou a hororom. S neskrývaným hnusom, ale aj s nemalou dávkou drsného humoru opisuje nerovné vzťahy-nevzťahy s mužmi, do ktorých sa zapletajú jej príbuzné, i brutalitu rôznych foriem a následkov sexuálneho násilia, ktoré ich neustále sprevádza. Otvorene hovorí aj o surovosti podomácky vykonávaných potratov, inceste, prostitúcii či odpudivých stránkach starostlivosti o ťažko hendikepovanú sestru v nedôstojných podmienkach. Grotesknosť postáv, ich temné osudy a čierny humor pripomínajú „južanskú gotiku“ Flannery O’Connorovej či hororovú atmosféru poviedok Silviny Ocampo, ktorá sa dnes vzdialene ozýva v tvorbe viacerých mladých autoriek hispanoamerickej literatúry. Venturini však musela čakať vyše šesťdesiat rokov, kým sa jej poetika trafila do vkusu svetových vydavateľstiev, keď po dlhej hegemónii silných mužských mien boomu hispanoamerickej literatúry konečne dali priestor aj ženským hlasom a témam, ktoré boli v literatúre dlho tabu. Vzhľadom na to, že slovenské vydavateľstvá väčšinou k hispanoamerickej literatúre pristupujú s nedôverou a veľkou opatrnosťou, považujem za výnimočný, ba priam radikálny kultúrny počin, že Sesternice v najbližších dňoch vyjdú v slovenskom preklade v jednom z našich najväčších vydavateľských domov.

Barbara Sigmundová

Foto: Archív autorky

Barbara Sigmundová

(1987) je prekladateľka a translatologička. Zo španielčiny preložila zbierky poviedok Jorgeho Luisa Borgesa Fikcie a Alef, výber z próz Claudie Piñeiro Kto z nás či román Aurory Venturini Sesternice, z angličtiny napríklad román Juliana Barnesa Jediný príbeh, román Anny Burns Mliekar alebo zbierku poviedok Nicole Krauss Byť mužom. Ako audiovizuálna prekladateľka spolupracovala s festivalmi Febiofest, Fest Anča, Jeden svet, Hviezdne noci, Viva la película a i. Venuje sa aj výučbe audiovizuálneho prekladu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je predsedníčka prekladateľsko-redaktorského združenia DoSlov a redaktorka literárneho časopisu Verzia.