Chceš ma ako zoru, chceš ma ako penu, chceš ma perleťovú. Chceš ma sťa ľaliu, nado všetky cudnú. S vyhasnutou vôňou. Zavretou korunou,
vyblednutou Lunou, lúčom nedotknutou. A pre sedmokrásky nemôžem byť sestrou. Chceš ma snehobielu, chceš ma bielulinkú, ako rannú zoru.
Ty, vždy obťažkaný plnými čašami, z ovocia a medu s modrými perami. Ty, čo ťa hostina révou ovenčila, ty, krvou a mäsom velebiaci Bakcha. Ty, čo si v záhradách sčernených podvodom v rubínovom šate tak dychtivo plienil.
Ty, ktorého kostra, stále nepochopím akým to zázrakom, stále ešte drží, ma chceš bielulinkú, (Bože, odpusti mu) nado všetky cudnú, (Bože, odpusti mu) chceš ma ako zoru!
(1892, Capriasca, Švajčiarsko – 1938, Mar del Plata, Argentína) bola argentínska poetka, dramatička, esejistka a učiteľka, jeden z najsilnejších ženských hlasov prvej polovice 20. storočia v Latinskej Amerike. Vyštudovala učiteľský ústav a ako pedagogička pôsobila v mestách Rosario a Buenos Aires, publikovala v časopisoch, bola ochotníckou herečkou a autorkou divadelných hier. Po vydaní prvej básnickej zbierky (1916) sa stala súčasťou literárnej a kultúrnej skupiny Anaconda spoločne napr. s Horaciom Quirogom a Enriquem Amorínom. Pôsobila v Argentíne aj v Uruguaji (Montevideo). V 30. rokoch na ceste do Európy nadviazala spoluprácu s Federicom Garcíom Lorcom a s Ramónom Gómezom de la Serna. Vydala 7 básnických zbierok a je autorkou divadelných hier El amo del mundo (Pán sveta, 1927) a Dos farsas pirotécnicas(Dve pyrotechnické frašky, 1931).
Esejistka, prekladateľka, publicistka. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej fakulte VŠMU, archeológiu na FiF UK v Bratislave a vo Viedni a Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Absolvovala študijné pobyty v Moskve, Madride a Havane. Pracovala ako archeologička a sprievodkyňa, prekladá prózu, poéziu, filmy a odborné texty z francúzštiny, zo španielčiny, z nemčiny, portugalčiny, angličtiny. Esejisticky prispieva do prílohy Víkend denníka Pravda, do mesačníka Knižná revue a pod. Je redaktorkou denníka Pravda. Dlhodobo sa publicisticky venuje problematike kolonializmu, dekolonizácie a ich vplyvom na modernú kapitalistickú politiku industriálnych krajín, ekológiu a sociálne problémy. Preložila knihy Andrého Gorza List pre D. (2013) a Ekológia a politika/Ekológia a sloboda(2022), Aimého Césaira Rozprava o kolonializme(2020). V roku 2023 jej vyšla kniha esejí o Latinskej Amerike Druhá tvár modernity.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.