Editoriál
Milé čitateľky, milí čitatelia,
prinášame vám prvé číslo Verzie venované hispánskej, či vlastne hisdámskej literatúre. Zrodilo sa z nepokoja, ktorý ma prenasledoval od čias vysokoškolského štúdia, keď som sa stretla s antológiou poviedok Dni a noci Latinskej Ameriky z roku 1969, ktorá slovenským čitateľom predstavila prakticky všetkých zásadných autorov „boomu“ hispanoamerickej literatúry. Išlo o vôbec prvé slovenské preklady Márqueza, Borgesa, Cortázara, Carpentiera, Vargasa Llosu a mnohých ďalších. Medzi viac ako štyridsiatich spisovateľov z pätnástich hispanoamerických krajín sa však neprebojovala ani jedna spisovateľka. Taká bola doba a taký bol „boom“.
Slovenský recepčný dlh voči hispánskym autorkám je taký ohromujúci, že snaha presvedčiť vydavateľstvá, aby na slovenský trh priniesli aj diela iných latinskoamerických spisovateliek než Isabel Allende, sa donedávna zdala vopred odsúdená na neúspech. Nebolo sa od čoho odraziť. A potom sa zjavili Samanta Schweblin a Mariana Enriquez. Prostredníctvom úspechu v anglofónnych krajinách a literárnych ocenení, ktoré rezonujú aj u nás, kliesnia cestu k slovenským čitateľkám a čitateľom aj ďalším hispanoamerickým autorkám a obracajú pozornosť i na svoje predchodkyne.
Skutočnosť, že slovenské čitateľstvo má možnosť aspoň zbežne poznať zopár argentínskych autoriek, udala smer aj pri zostavovaní čísla a z nepreberného množstva pozoruhodných hispánskych spisovateliek sme sa rozhodli zamerať na Argentínčanky. Usilovali sme sa o čo najpestrejšie zastúpenie rôznych žánrov, poetík a generácií, no mnohé autorky sa, pochopiteľne, do čísla nevošli. Preto sa tešíme, že širší kontext argentínskej literatúry písanej ženami sa podujala predstaviť v úvodnom článku hispanistka Eva Lalkovičová, ktorá sa tejto téme podrobne venuje vo svojom doktorandskom výskume. Do čísla zároveň vybrala a preložila úryvky z románu Gabriely Cabezón Cámary Dobrodružstvá Chiny Iron, ktorý prepisuje argentínsky národný epos o gaučovi Martínovi Fierrovi z feministickej a queer perspektívy.
Mladšiu generáciu autoriek okrem už spomínanej Samanty Schweblin a Mariany Enriquez v čísle zastupuje aj Julia Kornberg. V eseji Osídla prekladu sa zamýšľa nad mechanizmami prieniku latinskoamerickej literatúry na medzinárodný knižný trh. Staršiu generáciu reprezentuje Luisa Valenzuela, ktorá sa vo svojej tvorbe zaoberá vzťahom jazyka, rodu a moci, Ana María Shua, označovaná za kráľovnú mikropoviedky, extravagantná Aurora Venturini, ktorá v literárnom svete prerazila ako osemdesiatpäťročná, a žijúca legenda argentínskej drámy Griselda Gambaro. V rubrike Klasika predstavujeme dve ikonické Argentínčanky – Alfonsinu Storni a Silvinu Ocampo –, ktorých dielo ovplyvnilo a dodnes inšpiruje mnohé hispánsko-americké tvorkyne a tvorcov, no v slovenskom preklade doposiaľ absentovalo.
V rubrike Z prekladateľskej dielne Ivana Krekáňová ponúka reportáž z prvého ročníka festivalu literárneho prekladu TRANZ a v rubrike Poklona Gabriela Magová spomína na nedávno zosnulého fenomenálneho prekladateľa, anglistu a teoretika prekladu Jána Vilikovského.
Texty sprevádzajú ilustrácie výtvarníčky Martu Hlavajovej, ktorá vo svojej tvorbe spracúva témy ženskosti a sebapoznania.
Veríme, že malá ochutnávka argentínskej literatúry písanej ženami vo vás vyvolá túžbu spoznať aj ďalšie hlasy hispánskej Ameriky.
Barbara Sigmundová
zostavovateľka čísla