Gabriela Cabezón Cámara: Dobrodružstvá Chiny Iron preklad
Zo španielčiny preložila Eva Lalkovičová
A draky začali splývať s mojou pampou
Zatiaľ čo zem mi pred očami rástla, až sa celkom zaguľatila, vo voze sa vytvoril ďalší svet. Zrazu z nás bola trojica, ja, Liz a Hvjezda, stred pravouhlého trojuholníka, ktorý ťahali voly, ďalší vrchol mal na streche voza, ďalší v truhlici za vozom a pod nami sa vinula zem ako opora.
„Len tu sa môže voz pozerať na svet z vtáčej perspektívy,“ poznamenala Liz a ja som zistila, čo je to perspektíva, a veru naozaj, tých nemnoho zvierat, čo vyvstávajú z roviny – pár zajacov, morčatá, pásavce, plameniaky v lagúnach, volavky, pri troche šťastia sme zazreli aj pumu –, sú neustále v strehu a sú rýchle, ale vydesia sa ako nič, táto rovinatá fauna akoby sa tlačila k zemi, neťahá sa do výšky ako žirafy, zvieratá s priateľským pohľadom a niekoľkometrovým krkom, ktoré obžúvajú vrcholky stromov, a nedosahuje…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Gabriela Cabezón Cámara
Gabriela Cabezón Cámara
Foto: Bertrand GaudillereArgentínska prozaička a aktivistka Gabriela Cabezón Cámara (1968, Buenos Aires) vo svojom diele búra stereotypy nielen spoločenské a myšlienkové, ale predovšetkým podrýva skostnatené predstavy o tom, aká by literatúra mala byť a o akom svete by mala vypovedať.
Literárna trajektória autorky sa začala románom La Virgen Cabeza (Svätica zo slumu, 2009) s ústrednou postavou transrodovej Cleopatry, ktorá sa stáva kľúčovou postavou odporu voči politickému a spoločenskému násiliu a prináša záblesk nádeje do beznádejného sveta buenosaireských vylúčených lokalít, známych ako villas miseria. Aj autorkine ďalšie texty Le viste la cara a Dios (A uvidela si tvár Božiu, 2011) a Romance de la negra rubia (Romanca o svetlovláske tmavej pleti, 2014), ktoré rovnako ako svoj prvý román publikovala v nezávislom vydavateľstve Eterna Cadencia, postavili do popredia záujem o sociálne témy a okraj spoločnosti. Oba romány nastoľujú otázku dôležitosti komunity a organizácie zdola ako jednej z ciest boja proti spoločenskému útlaku. Ťaživé témy ako vylúčenosť, obchodovanie s ľuďmi…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Eva Lalkovičová
Foto: Archív autorkyEva Lalkovičová
(1991) je prekladateľka zo španielčiny a z katalánčiny. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka a asistentka v Ústave románskych jazykov a literatúr na Masarykovej univerzite v Brne. V rámci dizertačného výskumu sa zaoberá tvorbou súčasných argentínskych prozaičiek optikou sociológie literatúry, premenami argentínskeho literárneho poľa a možnosťami prieniku periférnych literatúr, ako je aj tá argentínska, do priestoru svetovej literatúry.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa