Beatrice Salvioni: Špina anotácia
Debutový román mladej talianskej spisovateľky Beatrice Salvioni (1995), ktorý sa stal v Taliansku bestsellerom, je príbehom priateľstva dvoch dievčat, Francescy pochádzajúcej zo strednej triedy a Maddaleny, „tej, čo prináša nešťastie“. Čitateľov zavedie do mesta Monza, presláveného Veľkou cenou Talianska. Príbeh sa odohráva v tridsiatych rokoch, v období, keď vstupuje do dialógu hlavne nejasné slovo sloboda. Francesca si vďaka priateľke Maddalene uvedomí, že útlak a nespravodlivosť neovládajú len jej život, ale sú podstatou samotného fašistického režimu.
Ako prekladateľka som si prirodzene kládla otázku, do akej miery možno v knihe postrehnúť vplyv Geniálnej priateľky Eleny Ferrante. Puto, ktoré dievčatá spája, pripomína Lilu a Lenù, no táto „počiatočná atmosféra“ sa vzápätí mení. Salvioni odhaľuje tajomstvá, ktoré si taliansky národ a éra tridsiatych rokov strážia. Či už ide o záležitosti taliansko-etiópskej vojny alebo témy mužského šovinizmu, maskovaného uznaním dôležitej úlohy žien v rámci ideológie fašizmu. Výzvou bol preklad kulturém súvisiacich s kultom Duceho a talianskym kolonializmom. Autorka čerpala z viacerých historických zdrojov, musela som „pochopiť“ tento kult ako produkt propagandy, ako mimoriadny vzťah mnohých Talianov k Mussolinimu, od bezpodmienečného obdivu cez hlboko precítenú oddanosť až po náboženské uctievanie.
Hĺbka románu spočíva aj v štýle písania, ktorý je intenzívny a veľmi živý, popretkávaný prekvapujúcimi metaforami. Tie dokážu „obísť“ zdĺhavú psychologickú analýzu a umožňujú priamejšie pretlmočiť vnútorné dianie. Som veľmi rada, že kniha, preložená do 32 jazykov ešte pred oficiálnym talianskym vydaním, prekračuje hranice.