Yusuf Yeşilöz: Svadobný let preklad

Z nemčiny preložil Ján Jambor

1.

Volám sa Beyto. Meno mi dal starý otec. Aj dedina rodičov sa volá Beyto. Mojim predkom žijúcim v krajine, ktorá je odo mňa poriadne ďaleko, prináša toto meno už celé generácie hrdosť a slávu tak ako slnko. Otec raz opísal povesť svojej rodiny jednou jedinou vetou: „Keď zaznie meno Beyto, všetky rieky zastanú!“ Pre mňa, ktorého v škole pokladali len za dieťa imigrantov, neznamená táto rodinná hrdosť nič viac ako otiepka slamy. U nás doma na Biskupskej ulici sa hovorilo o dedine veľmi často, pre rodičov mala vyššiu cenu ako najrýdzejšie zlato. Niekoľkokrát denne opakovali dedinské anekdoty, ktoré ich rozveseľovali, no mňa stiesňovali a pripadali mi ako vyžutá žuvačka. Už ma omrzelo počúvať, ako celé roky neprestajne hovoria o dedine a znova a znova si navzájom rozprávajú tie isté príbehy, ktoré im boli vo večnej cudzine jedinou radosťou. Nikdy som nepochopil, prečo sa stali farebné odtienky strohej dediny najdôležitejšou témou rozhovorov rodičov.…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Yusuf Yeşilöz

Yusuf Yeşilöz

Yusuf YeşilözFoto: EJY/Limmat Verlag

Švajčiarsky autor kurdského pôvodu, sa narodil v r. 1964 v Strednej Anatólii. V súčasnosti žije s rodinou vo Winterthure (kantón Zürich) a patrí k významným tvorcom transkultúrnej literatúry v nemeckom jazyku.

Vo veku 23 rokov prišiel ilegálne do Švajčiarska, kde sa ako azylant naučil nemčinu. Vystriedal niekoľko povolaní – o. i. bol pokrývač, sanitár a tlmočník. Založil kníhkupectvo so zameraním na literatúru v nemčine, kurdčine a turečtine a vydavateľstvo Ararat, v ktorom vydával aj vlastné preklady z kurdčiny. Keď chcel v r. 1996 navštíviť rodnú dedinu, zatkli ho – už ako švajčiarskeho občana – pri vstupe do Turecka za vydanie prekladu Úvodu do kurdskej literatúry (Einführung in die kurdische Literatur, 1994), ktorý napísal Mehmed Uzun.

Po návrate do Švajčiarska začal knižne publikovať – vydal román o prenasledovaní kurdskej rodiny a emigrácii z Turecka Cesta do súmraku (Reise in die Abenddämmerung, 1998) a dve autobiografické prózy, v ktorých opísal detstvo v kurdskej dedine a okolnosti svojho nedávneho zatknutia…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Ján Jambor

Ján JamborFoto: Archív autora

Ján Jambor

(1972) pôsobí v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave a na Inštitúte germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Zaoberá sa najmä švajčiarskou po nemecky písanou literatúrou, teóriou a dejinami kriminálnej literatúry, intertextualitou a paratextualitou. Preložil štyri romány Petra Stamma a jeho dve knihy pre deti, kriminálny román Hansjörga Schneidera a diela pre deti od ďalších švajčiarskych autoriek a autorov (Hanna Johansen, Lorenz Pauli, Kathrin Schärer), ako aj texty súčasnej nemeckej literatúry pre deti (Jutta Richter, Friedbert Stohner, Charlotte Habersack). Pre Revue svetovej literatúry zostavil v r. 2008 číslo venované súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúre. Publikoval monografiu o prvých dvoch kriminálnych románoch Friedricha Dürrenmatta. Pripravuje monografiu o Stammovom debute Agnes. Je autorom štúdií o rôznych švajčiarskych autoroch (Friedrich Glauser, Friedrich Dürrenmatt, Hansjörg Schneider, Peter Stamm, Alain Claude Sulzer, Yusuf Yeşilöz), ako aj o literárnej tvorbe lekárok poznačených národným socializmom (Melitta Breznik, Eva Umlauf). Je členom medzinárodnej pracovnej skupiny literárnych vedcov Internationaler Arbeitskreis zur deutschsprachigen Schweizer Literatur a spolu s Dariuszom…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!