Prekladatelia odporúčajú nové knihy
Frans Kellendonk: Mystické telo
Preklad románu Mystické telo nizozemského autora Fransa Kellendonka vyšiel v roku 2022 vo vydavateľstve Európa ako jubilejný 20. zväzok edície modernej nizozemskej literatúry Tulipán. Dielo, ktoré pochádza z roku 1987 a zatiaľ bolo preložené do francúzštiny a taliančiny, je jedným z klenotov nizozemskej prózy.
Frans Kellendonk bol ročník 1951 a zomrel v roku 1990, vo svojej vlasti bol jednou z prvých prominentných obetí AIDS. Divoký, pritom prirodzene intelektuálny, múzický a nadmieru citlivý, talentovaný prozaik, esejista a prekladateľ z angličtiny sa koncom 60. rokov vytrhol z konzervatívneho katolíckeho prostredia. Vyštudoval literatúru, žil v Anglicku a v USA, neskôr zakotvil v Amsterdame. Jeho román je čiastočne inšpirovaný vlastným životom.
Navonok tematizuje Mystické telo vo viacerých dejových líniách krehké vzťahy členov patchworkovej rodiny, ktorí vďaka svojim vlastnostiam, sklonom a konaniu nemusia vzbudzovať čitateľské sympatie. Autorova jazyková virtuozita a ironická odstupovosť zbavuje ľudský príbeh o skúpom otcovi Gijselhartovi, excentrickej dcére Magde a „márnotratnom synovi“ Leendertovi – príbeh o znovunájdení detí a o ich druhej konečnej strate – tragického pátosu. F. Kellendonk ako intenzívny, jazykovo invenčný, vnútorne slobodný, duchaplný, bezočivý a vtipný prozaik prekročil v Mystickom tele na svoju a na našu dobu mnohé tabu. Jeho román je dodnes sviežou nonkonformnou literatúrou nielen pre autorovu štylistickú nespratnosť, ale aj pre jeho politicky nekorektný (ale nie populistický) názor na sexuálnu morálku, politiku a históriu.
Adam Bžoch
Preklad a doslov: Adam Bžoch
Redakcia: Martin Plch
Grafická úprava: Martin Vrabec
Vydal: Európa, edícia Tulipán, 2022
Laura Conti: Cecília a čarodejnice
Laura Conti bola významnou predstaviteľkou talianskej avangardnej literatúry. Popri hlavnej profesii lekárky sa venovala širokému spektru činností. Počas druhej svetovej vojny sa zviditeľnila ako protifašistická bojovníčka, neskôr bola politicky činná, zaoberala sa ochranou životného prostredia a ochranou práv pracujúcich. Uverejnila niekoľko románov, román Cecília a čarodejnice bol jej literárnou prvotinou.
Uprostred leta v Miláne spojí náhoda dve ženy: lekárku a onkologickú pacientku. Z počiatočných sympatií sa zrodí priateľstvo, čeliace prekážkam, vyplývajúcim zo vzťahu dvoch žien s rôznou intelektuálnou výbavou a nachádzajúcich sa v odlišných životných situáciách. Rozprávačkou príbehu je lekárka, ktorá prechádza akýmsi vnútorným prerodom, v úsilí priblížiť sa smrteľne chorej pacientke odhadzuje profesionálny odstup a čelí závažným otázkam. Kým sa stáva pacient v okamihu, keď si vypočuje ortieľ smrti? Ostáva ešte človekom, alebo je už odsúdený iba na pomalé bezútešné umieranie v role bezmocnej bábky v rukách medicíny, bez možnosti rozhodovať o svojom živote?
Rozsahom neveľké dielo je priam nabité hlbokým filozofickým obsahom. Román bol napísaný koncom päťdesiatych rokov, vydaný v roku 1963. S ohľadom na dobu vzniku, je tematicky veľmi progresívny, zaoberá sa nielen psychológiou vzťahu lekára a pacienta, ale spracúva aj tému eutanázie. Na jednej strane autorka eutanáziu nezavrhuje, pretože pre pacienta predstavuje poslednú nádej, na ktorú sa môže upnúť v prípade veľkých bolestí, na druhej strane upozorňuje, že jej vykonávateľom nesmie nikdy byť lekár, pretože ten, viazaný etikou, má vždy prinášať život, nikdy nie smrť.
Román je mojou prekladateľskou prvotinou a predstavoval veľkú výzvu, pôvodný jazyk zodpovedá obdobiu jeho vzniku, musela som teda veľa konzultovať, aby som mu dobre porozumela. Našťastie som mala na vypracovanie prekladu dostatok času. Veľa úsilia som musela vložiť už do samotného pochopenia textu a jeho filozofických myšlienok, neustále som si ho čítala a zakaždým v ňom objavovala niečo nové a prekvapivé. Pri prekladaní som sa snažila o zachovanie obsahu a zároveň o prenesenie autorkinho poetického štýlu do slovenčiny.
Ivana Hlubocká
Preklad: Ivana Hlubocká
Redakcia: Lucia Halová
Korektúry: Martina Kubealaková
Obálka: Barbora Šajgalíková
Vydavateľstvo: Inaque (2022)
Lola Shoneyin: Tajný život štyroch manželiek
Preklady diel nigérijskej literatúry do slovenčiny sú veľmi ojedinelé, preto som sa veľmi potešila, keď som od vydavateľstva Inaque dostala ponuku preložiť knihu Loly Shoneyin. Román Tajný život štyroch manželiek ponúka obraz nigérijskej spoločnosti, pretrvávajúcej polygamie, vzťahov medzi mužmi a ženami, tradícií. Autorka však nenecháva hovoriť len rozprávača či jednu postavu, ale postupne dovolí prehovoriť mnohým z nich. V priebehu celého diela po jednej splieta nitky jednotlivých príbehov, ktoré na konci vytvoria dokonalú sieť. Vďaka tomu sa dozvieme, čo jednotlivé postavy viedlo k ich činom, či prečo sa manželky patriarchálneho Babu Segiho rozhodli stať práve jeho manželkami. Odhaľujeme ich minulé životy a tajomstvá. Až potom pochopíme, prečo v danej situácii nekonali inak. Tento štýl rozprávania urobil z románu dynamické dielo, ktoré sa čítalo takmer samo.
Počas čítania a prekladu románu som sa smiala, mala slzy na krajíčku, lapala po dychu. Má v sebe všetko. Ako prekladateľku ma azda najviac potrápili neprikrášlené opisy, ktoré autorka v knihe často využíva. Dielu však dodávajú šťavu. Verím, že rovnaký pocit budete mať pri čítaní slovenského prekladu z mojej klávesnice aj vy.
Júlia Zelenčíková
Preklad: Júlia Zelenčíková
Redakcia: Martina Kubealaková
Obálka: Barbora Šajgalíková
Ilustrácia na obálke: Ema Baková
Inaque 2022
Michael Cunningham: Hodiny
Román Hodiny amerického spisovateľa Michaela Cunninghama získal v roku 1999 prestížnu Pulitzerovu cenu, no, ako to už chodí, do povedomia širokej verejnosti sa dostal najmä prostredníctvom rovnomennej filmovej verzie z roku 2002. Priznám sa, že hoci ide o Oscarom ovenčený film so silným hereckým obsadením (Meryl Streep, Julianne Moore, Nicole Kidman), nevidel som ho a ani sa na to nechystám. Z jednoduchého dôvodu: Cunninghamov román mi už pred desaťročím pri prvom čítaní vytvoril v hlave taký úžasný „film“, že ho nechcem ničím prekryť. Hodiny sa okamžite zaradili medzi moje najobľúbenejšie romány, preto mi od radosti poskočilo srdce, keď som dostal možnosť preložiť túto knižku do slovenčiny.
Áno, napohľad skôr knižku než knihu. Hodiny sú rozsahom útle dielko, ale pri ich čítaní máte pocit, že autor do zhruba stopäťdesiatich normostrán vtesnal viacero rozsiahlych románov. Tento dojem posilňujú striedajúce sa línie troch hlavných postáv z rôznych dekád 20. storočia: anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej a dvoch fiktívnych Američaniek, mladej ženy v domácnosti Laury Brownovej a vydavateľky Clarissy Vaughanovej. Vidíme každodenné detaily aj celkový obraz ich životov. Sledujeme ich malé aj veľké zápasy. So vzťahmi, so spoločenskými predsudkami, s tvorivou krízou, s chorobou, so spomienkami, so starnutím, so smrťou…
Hodiny, tieto „romány v románe“, však zároveň pripomínajú báseň – tým, ako autor s alchymistickou presnosťou volí slová, tým, aké nám v mysli evokuje obrazy, tým, ako sa trpezlivo a jemne dotýka čohosi krehkého, vzácneho a pominuteľného. Toho, čo dôverne poznáme, toho, čo je bolestivé aj krásne, toho, o čom niekedy mlčíme a inokedy o tom túžime kričať.
O niektorých knihách sa hovorí, že sú zo života. O knihe Hodiny si trúfam povedať, že je živá.
Vladislav Gális
Preklad: Vladislav Gális
Redakcia: Jaroslav Hochel
Obálka: Nikola Janíčková
Vydavateľstvo: Ikar – Odeon (2022)