Editoriál
Rodina (v akejkoľvek historicky podmienenej podobe) je základom ľudskej spoločnosti a zásadným spôsobom formuje emocionálny a svetonázorový profil človeka. V tomto zmysle je to dôležitá téma a práve preto sa (na Slovensku až príliš) často objavuje vo verejnom (aj krčmovom) priestore.
Keď našej redakcii Ján Jambor predstavil svoj zámer zostaviť výber zo súčasnej švajčiarskej prózy s tematikou rodiny, trošku som sa zháčil. Písať o rodine mi znelo priam ako slohová práca. Možno aj pre vlastné obmedzené skúsenosti a zrejme aj málo fantázie som si nedokázal úplne predstaviť, ako možno cez optiku takej tradičnej a často skloňovanej témy presvedčivo a autenticky predstaviť živú súčasnú tvorbu. Dobrá literatúra sa však ani pri večných témach neobmedzuje na známe chodníčky a neopakuje ošúchané frázy.
V novej Verzii si posvietime na súčasnú švajčiarsku prózu. Oproti posledným blokom zo švajčiarskej literatúry, ktoré vyšli z iniciatívy J. Jambora v Revue svetovej literatúry, si tentoraz zostavovateľ dal za cieľ uviesť v čísle preklady zo všetkých troch veľkých jazykov Švajčiarska (štvrtý švajčiarsky jazyk, rétorománčinu, sa nám vzhľadom na absenciu odborníkov na tento jazyk, žiaľ, nepodarilo zahrnúť).
Po nemecky písanú švajčiarsku prózu reprezentuje na Slovensku už dobre známy prozaik a dramatik Peter Stamm, z ktorého tvorby prináša J. Jambor epickú drobnokresbu (aj) o nevyslovenej túžbe pod názvom List. Ďalej pre vás máme úryvok z románu Julie Weber Vždy je všetko pekné v preklade Paulíny Šedíkovej Čuhovej, ktorý je reflexívnym miestopisom vzťahu dospievajúcich detí s matkou alkoholičkou. Ďalším textom (opäť v preklade J. Jambora) je úryvok z románu Yusufa Yeşilöza Svadobný let, v ktorom na osudoch syna kurdskej rodiny v emigrácii na západe mapuje stret kultúr a generácií.
Po francúzsky písanú švajčiarsku literatúru v novej Verzii reprezentuje úryvok z oceňovaného románu Elisy Shua Dusapin Zima v Sokšo (prel. Zuzana Malinovská). V ňom sa vzťah dvoch ľudí odohráva v siločiarach kultúrnych a generačných rozdielov a na pozadí prostredia, ktoré svojím chladom a apatickosťou akoby bránilo v rozvinutí deja. Prinášame aj víťazný preklad zo súťaže Prekladateľský inkubátor: Annamária Kapičáková preložila existenciálne ladenú prózu Noëlle Revaz Návštevy väzenkyne, v ktorej je dej síce len stopový, ale obrazy a reflexie nad jeho absenciou sú o to dramatickejšie a bolestnejšie. Dôkazom, že rodine sa nevenujú len generačné romány, je úryvok z kriminálneho románu Josepha Incardonu Za pútačmi sú ľudia (prel. Z. Malinovská). V ňom sa cez vinety z osudov stroskotancov na diaľničnom odpočívadle ukazuje, aké tragické sú dôsledky zrážok, keď dnes žijeme v plnej rýchlosti. K tomu si pridajte kriminálnu zápletku a jadrný jazyk historiek z podsvetia a máte vskutku nevšedné čítanie.
Po taliansky písanú švajčiarsku literatúru zastupuje v tomto čísle úryvok z románu Za kúsok sušeného jablka z pera Begoñe Feijoo Fariñe (v preklade Márie Štefánkovej), ktorý silným, no nepatetickým spôsobom načiera do bolestných epizód z dejín švajčiarskej tzv. rodinnej politiky.
Ako bonus pre vás máme básne švajčiarskeho básnika Jürga Haltera (prel. Zorka Ciklaminy). Nezabudli sme ani na pravidelné rubriky. V rubrike KonVerzácia si môžete prečítať rozhovor J. Jambora s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou prekladateľského domova Looren, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavostí o prekladateľskej profesii vo Švajčiarsku. V rubrike Z prekladateľskej dielne píše Eva Kenderessy o peripetiách prekladu v kolbišti kultúr a identít postsovietskeho priestoru. Nechýba ani pravidelná rubrika Nové knihy.
O rodine sa toho povedalo a popísalo už tak veľa, až to mohlo znecitlivieť a sploštiť uvažovanie o nej. Na záver sa preto zmôžem na odporúčanie: Vedzte, že o rodine sa dá – a má! – písať aj bez toho, aby to bolo patetické, prvoplánové, politické a únavné. Texty v novom čísle Verzie sú toho najlepším dôkazom.
Prajem pekné sviatky a príjemné čítanie.
Igor Tyšš