Joseph Incardona: Za pútačmi sú ľudia preklad
Z francúzštiny preložila Zuzana Malinovská
Pierre Castan otvára oči.
Za špinavým čelným sklom svet existuje i naďalej: diaľničné odpočívadlo gniavi horúčava.
Žltá tráva je zošliapaná do koreňov. V preplnených košoch sa kopia odpadky. Rohy cementových piknikových stolov odkrývajú kýptiky hrdzavého kovu. Pozdĺž kríkov pri oplotení sa povaľujú vreckovky zakrývajúce hovno a špinavé od hovna. Trochu ďalej sa pokosené polia stretávajú s obzorom.
Nad špinavými vreckovkami poletujú muchy. Sú aj na čelnom skle, ticho bzučia. Len si nič nevšímať. Ani sladkasté zmäknuté hovienko. Ani zaoblené rozpálené sklo.
Lucilia caesar alebo mucha hovnožrútka.
Omyl, veď sa živí nektárom a peľom. Zato vajíčka kladie do zdochlín, ktoré vyživujú larvy. Oplatí sa pozrieť si Luciliu caesar pod mikroskopom: má zelený chrbát so žltými odtieňmi, oranžové oči, priesvitné krídla so zreteľnými kontúrami. Šesť článkovaných nožičiek. Celé telo symetricky pokrývajú chĺpky, čosi ako lapače.
Príroda stvorila Luciliu caesar dokonale. Za veľa jej vďačíme,…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Joseph Incardona
Joseph Incardona
Foto: Sandrine CellardŠiršej slovenskej verejnosti neznámy Joseph Incardona (narodil sa v roku 1969 v Lausanne švajčiarskej matke a otcovi pôvodom zo Sicílie), prozaik, scenárista a režisér, laureát viacerých švajčiarskych literárnych cien, vstúpil do povedomia čitateľov predovšetkým ako predstaviteľ tzv. čierneho románu. Tento žánrový variant kriminálneho románu, ktorý vznikol v povojnovom Francúzsku, kriticky reflektuje aktuálne spoločenské problémy. Umelecké výpovede švajčiarskeho po francúzsky píšuceho autora sú však na pomedzí žánrov: okrem spoločenskej kritiky prítomnej v podtexte detektívneho príbehu často stvárňuje univerzálne a nadčasové témy ako láska, túžba, strata, zrada, osamelosť, smrť a i. Medzi Incardonove najznámejšie tituly patrí príbeh spisovateľa prechádzajúceho tvorivou a manželskou krízou, nazvaný 220 voltov (220 Volts, 2011), Trash circus (2012) z prostredia reality show, prózy s autobiografickými prvkami Zadok medzi dvoma stoličkami (Le Cul entre deux chaises, 2014) a Vodičák skupiny C (Permis C, 2016) alebo spoločenská satira zabalená do napínavého príbehu Jednosmerný lístok do Nomad Island (Aller simple pour Nomad Island, 2014) či posledný román Odpočítavanie možností (La… Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Zuzana Malinovská
Foto: Archív autorkyZuzana Malinovská
je univerzitná profesorka a literárna vedkyňa. Špecializuje sa na súčasnú francúzsku a frankofónnu naratívnu literatúru, prekladá odbornú a umeleckú literatúru (zo švajčiarskej literatúry preložila Cendrarsov román Moravagin). V pozícii zodpovednej riešiteľky viedla vedecký projekt Obraz rodiny v súčasnom po francúzsky písanom románe a medzinárodný bilaterálny projekt Rodina a román. Participovala na riešení projektu Stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom švajčiarskom po nemecky a po francúzsky písanom kriminálnom románe a v slovenskom kriminálnom románe. Okrem množstva pôvodných vedeckých publikácií vydaných doma a v zahraničí je autorkou monografie Rodina v premenách románu: na príklade francúzskej a québeckej románovej tvorby (2013). Spolu s Jánom Jamborom a Jakubom Součekom editovala zborník Rodina ako spoločenský problém v súčasnom švajčiarskom a slovenskom kriminálnom románe (2022).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa