TRANZ 2024 z prekladateľskej dielne

Prvý májový víkend v Banskej Bystrici už druhý rok po sebe patril literárnemu prekladu. V kultúrnom centre Záhrada sa totiž vďaka vydavateľstvu Literárna bašta a občianskemu združeniu DoSlov konal druhý ročník festivalu Tranz, ktorý ponúkol pestrý program pre prekladateľstvo, ale aj milovníkov a milovníčky literatúry a širokú verejnosť.

Festival sa začal workshopom autorskej spoločnosti LITA venovaným problematike autorských práv v oblasti literárneho prekladu, po ktorom nasledovala dôležitá diskusia o férovej spolupráci pri vydávaní prekladov umeleckej literatúry. Zúčastnili sa jej zástupkyne občianskeho združenia DoSlov Lucia Halová a Barbara Sigmundová, Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum a Juraj Heger z vydavateľstva Slovart, zaznelo však aj viacero vstupov z publika. Malý krok pre ľudstvo, no obrovský pre prekladateľskú komunitu, pretože sa táto debata po prvýkrát presunula z kuloárnych rozhovorov do otvoreného formátu a zdá sa, že aj vďaka tomuto podujatiu konečne nadobúda konkrétnejšiu podobu platforma na otvorený dialóg a hľadanie riešení, ako zlepšiť férovosť a transparentnosť spolupráce prekladateľov a prekladateliek s vydavateľstvami. Naozaj dúfam, že sa bude ďalej rozvíjať a zapojí sa čoraz viac vydavateľstiev, najmä tých väčších.

Foto: TRANZ

Piatkový večer pokračoval slávnostným otvorením festivalu, odovzdaním Ceny Prekladateľskej galérie profesorovi Ladislavovi Šimonovi za jeho dlhoročný prínos v oblasti umeleckého prekladu a diskusiou s ukrajinskou spisovateľkou Sofijou Andruchovyč a prekladateľkou Veronikou Goldiňákovou (mnou:)) o čerstvom preklade románu Amadoka.

Novinkou a pre mňa skutočne zaujímavým bodom programu bola sobotňajšia diskusia o preklade slovenskej literatúry do cudzích jazykov, konkrétne poľštiny a nemčiny. Hovorilo sa nielen o samotnom preklade, ale aj o úskaliach pri výbere vhodných diel, vzbudzovaní záujmu zahraničných vydavateľstiev a čitateľstva o slovenské knihy a vôbec šírení literatúry z takého malého jazyka, akým je slovenčina, na zahraničných trhoch. V sobotu, samozrejme, nesmelo chýbať ani predstavenie nových čísel časopisu Verzia, nórskeho a pripravovaného slovinského.

Program bol tento rok skutočne bohatý. V rámci panelu prvých prekladov sme bližšie spoznali dve začínajúce prekladateľky a jedného prekladateľa a zistili, aké rôzne môžu byť cesty vedúce k umeleckému prekladu. V paneli nových prekladov zasa svoje najnovšie diela predstavili skúsenejšie kolegyne a kolega. Okrem spomenutých bodov sme sa mohli zúčastniť napríklad aj premietania filmu Je nalezená tím, koho hledá o významnej českej prekladateľke Anne Kareninovej, diskusie so slovinskou autorkou a prekladateľkou Veronikou Simoniti, pútavých poetických raňajok či rozhovoru o práci v prekladateľskej dielni ViceVersa, ktorá prebiehala v Kremnici v predfestivalový týždeň. Skvelou bodkou na záver bol vskutku dynamický a pre mňa snáď najzábavnejší panel Čo prekladáš? naživo, v rámci ktorého sedem prekladateliek a prekladateľov, každý v časovom limite sedem minút, predstavili dielo, na ktorom momentálne pracujú, a jeho autora či autorku.

Foto: TRANZ

Festival TRANZ opäť vytvoril príjemnú atmosféru na budovanie vzťahov prekladateliek a prekladateľov s vydavateľstvami, na rozhovory o literatúre a všeličom ďalšom a v neposlednom rade aj na nazbieranie mnohých knižných tipov. Som si takmer istá, že každý z nás z festivalu odišiel s poriadnou kôpkou nového čítania a už teraz sa teším na budúci ročník!

Veronika Goldiňáková

Foto: Archív autorky

Veronika Goldiňáková

je absolventka štúdia prekladateľstva a tlmočníctva. Okrem vyštudovaných jazykov, angličtiny a ruštiny, prekladá najmä z ukrajinčiny, z času na čas aj z chorvátčiny. V rokoch 2022 a 2023 jej vyšli preklady reportážnej knihy Olesie Jaremčuk Naši iní a Ostapa Slyvynského Slovník vojny. Momentálne pracuje na preklade rozsiahleho románu Sofie Andruchovyč Amadoka.