Druhá slovensko-nemecká prekladateľská dielňa ViceVersa 2024 alebo prekladateľský tábor na strednom Slovensku z prekladateľskej dielne

Prekladateľské dielne ViceVersa predstavujú stabilný formát, ktorý podporuje výmenné vzdelávacie programy profesionálnych prekladateliek a prekladateľov nemeckej literatúry v kombinácii s iným jazykom.

Po prvej úspešnej dielni vo švajčiarskom prekladateľskom dome Looren v roku 2021 (viac info Verzia 2/2022) si boli všetci istí, že tieto stretnutia musia pokračovať. Vyšlo to! Vďaka podpore programu TOLEDO Nemeckého prekladateľského fondu (DÜF), Goetheho inštitútu Bratislava, Slovenskému literárnemu centru a spolupráci s občianskym združením DoSlov sa v dňoch­ 27. 4. – 5. 5. 2024 uskutočnil v „zlatej Kremnici“ druhý slovensko-nemecký prekladateľský workshop ViceVersa. Dvanásť prekladateliek a prekladateľov, ktorí pricestovali nielen zo Slovenska a z Nemecka, ale aj zo Slovinska, našlo priestor a pokoj na prácu v krásnom historickom mestečku obklopenom nádhernou prírodou.

O účasť sme sa museli uchádzať s úryvkom z prekladu textu, na ktorom sme chceli počas dielne pracovať, a mali sme vopred určiť a pomenovať problémové oblasti prekladu, o ktorých sme sa chceli rozprávať. Odborný program viedli skúsení prekladatelia Ján Jambor (SK) a Mirko Kraetsch (DE) a organizačne nás podporil aj Michal Hvorecký. Účastníci a účastníčky prekladajúci zo slovenčiny do nemčiny boli: Stefanie Bose, Marie-Theres Cermann, Zuzana Finger, Eva Profousová a Andrej Zmeček. Vybrali si ukážky z textov Ivany Gibovej, Barbory Hrínovej, Nicol Hochholczerovej, Kataríny Kucbelovej, Arpáda Soltésza a Štefana Žáryho. Z nemčiny do slovenčiny prekladali: Veronika Deáková, Milina Svítková, Katarína Széherová, Martina Vannayová a Andrej Zahorák. V tomto jazykovom smere sme pracovali na textoch od Julie Heiland, Katje Petrowskej, Carla Spittelera, Loly Randl, Petra Stamma a Stefana Zweiga. Analyzované príspevky boli rozmanité – z obdobia druhej svetovej vojny až po súčasnosť, a z hľadiska žánrov sme pracovali s prózou pre dospelých (a mládež), so stĺpčekmi komentujúcimi fotografie, s poéziou a dokonca aj s textom pre deti.

Počas dielne sme sa každému z textov venovali dve hodiny, a tak každý dostal príležitosť prediskutovať svoj prekladateľský projekt a riešenia s kolegami a kolegyňami. Získali sme iný pohľad na svoje prekladateľské riešenia a inšpiratívne prístupy k rozličným druhom textov. Bola to veľmi cenná skúsenosť tímovej práce a nová perspektíva inak striktne individuálneho procesu prekladu. Popri jazykovedných a interpretačných otázkach sme sa venovali aj kultúrnym reáliám. Obzvlášť zaujímavé boli diskusie o odtieňoch významu určitých slov, nárečových výrazov, sociolektov a idiolektov a o ich preklade do iného jazyka, ale aj o zaobchádzaní s „nedostatkami“ východiskového textu. „Mutteršprachleri“ si pomáhali navzájom a neraz sme sa od srdca nasmiali pri drobných ľudských zlyhaniach, napríklad keď prekladateľka omylom preložila číslovku dva ako tri a odvolala sa na to, že predsa nie je matematička. Riešili sme však aj kuriózne otázky: individuálne vnímanie intenzity a hrubosti nadávok, pričom sme skonštatovali, že slovenčina má „krajšie“ nadávky a príslušné konotácie ako nemčina, preverovali sme, ako sa správne obhrýzajú nechty či aký je rozdiel medzi priesvitnými a nepriehľadnými pančuchami, pri hľadaní ekvivalentu detskej pesničky sme si dokonca nahlas zaspievali.

Slovenský „Šprachbad“ (jazykový kúpeľ) si pochvaľovali najmä účastníci a účastníčky z Nemecka, ktorí sa tešili aj na halušky či slovenské sladkosti. Veľmi nám pomohla aj priama výmena skúseností a názorov na aktuálny stav slovenského a nemeckého literárneho života a knižného trhu, rozprávali sme sa o pracovných podmienkach v našich krajinách, sprostredkovávaní preložených diel či spolupráci a komunikácii medzi prekladateľmi a vydavateľmi. Vyčerpávajúci odborný program výborne doplnilo autorské čítanie Kataríny Kucbelovej a diskusia s prekladateľkou Paulínou Šedíkovou Čuhovou a literárnou vedkyňou Zuzanou Bariakovou, ktoré nám porozprávali o súčasnej slovenskej literatúre, cene Anasoft litera a prekladoch z nemčiny. Milina Svítková nás informovala aj o aktivitách organizácie DoSlov a o časopise Verzia.

Foto: Stefanie Bose

Navyše, v Kremnici sme neboli náhodou ani v ledajakej spoločnosti. Bývali sme a pracovali v Angyalovom dome, teda dome po maliarovi a grafikovi Gejzovi Angyalovi, a v takzvanom katovom dome (výučbové centrum VŠVU). Na mieste sme sa dozvedeli aj o projekte obnovy Zechenterovho domu, ktorý sa má v najbližších rokoch premeniť na prekladateľské kultúrne centrum. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, slovenský prozaik, publicista a banský lekár, žil a zomrel v Kremnici. Z opustenej Zechenterovej vily má vzniknúť Európsky literárny dom, miesto, kam budú prichádzať a tvoriť prekladatelia slovenskej literatúry do cudzích jazykov a spisovatelia. Projekt, ktorý realizuje občianske združenie Mona Sentimental v spolupráci s mestom Kremnica, nám počas pobytu predstavila jeho iniciátorka, prekladateľka a kultúrna manažérka Renata Deáková. Držíme palce, aby sa komunitný projekt, ktorý poskytne priestor nielen hosťom, ale bude slúžiť aj miestnym obyvateľom na kultúrne podujatia, podarilo čoskoro zrealizovať.

V závere prekladateľskej dielne, v sobotu 4. mája 2024 sme sa presunuli z Kremnice do Banskej Bystrice, kde sa konal druhý ročník Festivalu literárneho prekladu TRANZ. Návšteva festivalu bola od začiatku súčasťou prekladateľskej dielne a niektorí účastníci účinkovali v rámci neho aj v diskusiách, kde hovorili o programe ViceVersa, ale aj o svojich prekladoch. Užili sme si skvelú festivalovú atmosféru, perfektnú lokalitu a super počasie. Prezentácie a diskusie boli naozaj zaujímavé, ale prínosné bolo aj stretnúť sa s ľuďmi, ktorých sme poznali iba po mene alebo z publikácií či mejlovej komunikácie.

Napriek spontánnym zmenám v programe, nečakanej chorobe či jednodňovej odstávke vody sa nám podarilo vybudovať si počas týchto intenzívnych pracovných dní dobré vzťahy a prajnú kolegiálnu atmosféru. Stala sa z nás dobrá partia, a aj keď sme sa všetci napokon tešili na svoju posteľ doma, bolo nám aj trochu smutno, že sa musíme rozísť a niektorí opustia Slovensko na neurčitý čas. Tešíme sa na budúce stretnutia! Ahoj a Tschüss, do skorého videnia!

Stefanie Bose

Foto: Archív autorky

Stefanie Bose

(1983) je nemecká prekladateľka a jazyková a kultúrna mediátorka pre slovenčinu a češtinu. Po ukončení strednej školy absolvovala Európsku dobrovoľnícku službu (2004/2005) na východnom Slovensku. Vyštudovala západnú slavistiku v odbore slovenčina/čeština a etnológiu na univerzite v Lipsku. V rokoch 2015 – 2024 pracovala pre honorárneho konzula Slovenskej republiky v Lipsku. Spolupracuje na rôznych kultúrnych projektoch, napr. aktivitách partnerských miest Lipsko – Brno, tlmočí na komunitnej úrovni a prekladá odborné texty z oblasti histórie a turizmu, beletriu aj básne. Za svoj nemecký preklad úryvku z románu A. Háblovej Směny získala Cenu Susanny Roth za rok 2023. Žije s dcérou v Lipsku.