Tina Kozin: nebo pod vodou preklad
Zo slovinčiny preložila Terézia Struhárová on nie je viac rybníkom, nad ktorým by som sa sklonila a pozorovala v ňom svoj odraz, pokosená, mäkká je tráva, po ktorej beží pomedzi telá, nemožno ich rozoznať, nieto ešte pomenovať, nieto ešte vedome – už nie žena (alebo muž) už ani dieťa nie, skôr atak(ama) strát a strateného ducha : koho ľúbiš, keď pri tebe dýcha a chodí telo, už niet nikoho, kto by vedel, že je to jeho telo? potom : po- zabudla jeho meno – doň poodkladala všetky slová sám po všetkom všade sám že počuje- ššššššš, ti- cho, ako smut- né tiene nosí do teba s kvetmi vytvára a narúša tieň ako chumáče celé čierne vpíjajú svetlo a dvíha: vlny sa valia na okraj priestoru šumenie a hlasy ženy z pobrežia sa tam skĺznu po hladine ako po granitovom povrchu more teraz je nepokojný, nesú-…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Tina Kozin
Tina Kozin
Foto: litteraeslovenicae.si(1975) je redaktorka, literárna kritička a poetka. Vyštudovala komparatistiku a literárnu teóriu na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane. Pracuje v redakcii kultúry v rámci Rádia Slovinsko, je redaktorkou knižného fondu Stopinje v Literárnom a umeleckom spolku Literatura a redaktorkou rubriky Próza v rovnomennom časopise. V roku 2007 jej Asociácia slovinských spisovateľov udelila Stritarovu cenu za najlepšiu mladú kritiku. V roku 2010 vyšla jej debutová básnická zbierka Mož s petimi podplati (Muž s piatimi podrážkami). Nasledovala zbierka Šumenja (Šumy, 2014), kritické eseje Zgodbe o(b) zgodbah (Príbehy o príbehoch, 2016) a básnická zbierka nebo pod vodo (nebo pod vodou, 2020), za ktorú získala v roku 2021 Veronikinu cenu. V jej poézii má popredné miesto príroda, vníma ju ako neustály kolobeh a rotáciu, súčasťou ktorej je aj koniec v podobe fyzickej smrti. Tú tematizuje v každej zo zbierok, či už v malom motíve prejdených zvierat alebo napokon aj v motíve umierajúceho človeka. Dôležitým prvkom jej poézie sa stáva aj zmysel pre rytmus, ktorý často rozbíja, čím vytvára priestor na pauzu a ticho, nositeľov významu a pochopenia. Vo svojich básňach sa často zameriava na detail, prostredníctvom ktorého vyjadruje vlastný spôsob stretávania sa so svetom. Ústredným motívom zbierky nebo pod vodou…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Terézia Struhárová
Foto: Archív autorkyTerézia Struhárová
(1985) vyštudovala učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry. V rokoch 2010 – 2014 pôsobila ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV, kde sa zaoberala témou obraznosti v nemeckej povojnovej poézii pod vedením prof. PhDr. Jána Zambora, CSc. Momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre nemeckého jazyka a literatúry PdF TU v Trnave, kde vyučuje dejiny nemeckej literatúry a vedie interpretačné semináre. Popri výskumnej činnosti v oblasti povojnovej poézie nemeckej jazykovej oblasti sa venuje aj umeleckému prekladu slovinskej literatúry.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa