Pedro Almodóvar: Posledný sen anotácia
Posledný sen je ako kaleidoskop Almodóvarovho života a jeho filmovej tvorby. Poviedky v tejto knihe hýria farbami, témami, náladami, radosťami a trápeniami, sú ako chýbajúce kúsky skladačky, ktoré obdivovateľom svetoznámeho filmára doteraz nechýbali, ale keď ich už držia v rukách, pomáhajú im vytvárať nové, v mnohom dokonalejšie, niekedy až viacrozmerné obrazy. Originalita Almodóvarovho literárneho počinu nespočíva v ambícii predviesť sa ako spisovateľ, práve naopak, v nedokonalosti svojich literárnych príbehov vidí príležitosť prekročiť hranice v tom najširšom zmysle slova. Odvážne poviedky spájajú zdanlivo nespojiteľné, to sme však od Almodóvara aj tak trochu čakali. Stávame sa čitateľmi jeho filmov a divákmi jeho poviedok.
Každá poviedka predstavovala novú prekladateľskú výzvu, či už išlo o ich názvy (Jana, šialená Šípková Ruženka), ponechávanie prítomného času v textoch, ktoré si prirodzene žiadali rozprávanie v minulom čase, varírovanie medzi exotizáciou a naturalizáciou pri vlastných menách, boj s prirodzenou chronológiou v Živote a smrti Miguela, zachovanie dynamiky v dialógoch či hĺbku zamyslení v monológoch. Bola to podnetná, kreatívna cesta a verím, že moje skúsenosti s prekladom audiovizuálnych textov prispeli k odhaleniu potenciálu skvelého scenáristu, ktorý Almodóvar preukázal už vo svojich počiatočných literárnych pokusoch.
Oscarový režisér sa netají, že medzi tým, čo píše, nakrúca a žije, je veľmi úzky vzťah. Ak sa vydáme po jeho stopách, akceptujeme, že inakosť je iba sprievodný jav prirodzenosti, jeho poviedky nám otvoria dvere k láske, porozumeniu a ku každodenným skutočnostiam hodným obdivu, lebo „oko kamery“ ponúka mnoho uhlov pohľadu.