Michael Cunningham: Deň anotácia

Michael Cunningham sa po takmer desaťročí vracia s novým románom Deň a zároveň akoby sa vracal k svojmu najslávnejšiemu dielu, pulitzerovským Hodinám z roku 1998. Je to návrat v tom zmysle, že nanovo preveruje svoju schopnosť vtesnať do neveľkej knižky životné osudy a najmä hlboké vnútorné prežívanie viacerých rovnocenných postáv. Týmito postavami tentoraz nie sú tri ženy z rôznych dekád 20. storočia, ako to bolo v Hodinách, ale členovia jednej širšej rodiny – alebo skôr spoločenstva, ktoré sa s rôznou mierou úspechu usiluje existovať autenticky, a preto občas aj trochu nekonvenčne.
Keďže fyzika nepustí, so záberom na viacero rovnocenných postáv úzko súvisí potreba selekcie a autorskej skratky. A práve to je jedna z Cunninghamových silných stránok. Napríklad máloktorý spisovateľ doposiaľ dokázal takto vystihnúť atmosféru covidovej pandémie a jej pôsobenie na ľudskú psychiku (či sa na túto traumatizujúcu alebo pre niekoho možno otravnú tému vôbec odvážiť), a to bez rozsiahlych opisov aj bez veľkých slov. Cunninghamov jazyk však rozhodne nie je diétny či zosekaný – vety sa rozbiehajú vždy podľa aktuálnej potreby a autorova slovná zásoba je naozaj výnimočne bohatá. Navyše pásmo každej postavy má svoj vlastný, no neprvoplánový charakter. Toto všetko je, samozrejme, prekladateľská výzva, ale aj potešenie. Stručne povedané, Deň je intímny román, intímny vo všetkých významoch slova.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!