Franz Werfel: Spreneverené nebo anotácia
Keď mi z vydavateľstva ponúkli preklad románu Franza Werfela Spreneverené nebo (1939), pomyslela som si: koho dnes zaujíma príbeh bigotnej slúžky z prvej polovice minulého storočia? Kniha ma však príjemne prekvapila. Aj u čitateľov zožala veľký úspech a dočkala sa sfilmovania.
Pre slúžku Tetu Linekovú je pozemská existencia len dlhou prípravou na večný život. Vytvorí si životný plán, aby už na zemi získala orodovníka, ktorý by jej zabezpečil dobré miesto v nebi. Na túto úlohu si vyhliadne synovca, ktorého finančne podporuje v štúdiách teológie. Inak sa oňho ľudsky nezaujíma, necíti k nemu lásku, dokonca ho tridsať rokov nenavštívi. Stačia jej občasné listy a fotografie. Prostredníctvom nich si vytvorí snový svet, ktorý má málo spoločné s realitou, lebo tú si nechce pripustiť. Budúci kňaz je totiž šarlatán, ktorý jej ťahá z vrecka ťažko zarobené peniaze. Pravda napokon vyjde najavo. Jednoduchá žena namiesto toho, aby zvalila vinu na synovca a utápala sa v sebaľútosti, skúma svoj podiel viny.
Keďže hlavná postava pochádza z Moravy, do prekladu som vsunula prvky češtiny („Pašák“ ako meno psa, oslovenie „Tetinko“ a pod.). Niektoré postavy mali charakteristický štýl vyjadrovania, ktorý som v priamej reči dôsledne zachovávala (onikanie, „ak smiem poprosiť“, „no také dačo“, „či nie?“). Prekladateľskú výzvu predstavovali početné talianske pamiatky a reálie v záverečných kapitolách popisujúcich púť do Ríma a audienciu u pápeža.
Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.