Editoriál
Prečo píšem po anglicky
Milé čitateľky, milí čitatelia,
v aktuálnom čísle Verzie Vám ponúkame kolekciu esejí a rozhovorov (post)koloniálnych autorov z Afriky, Indie a Karibiku, v ktorých odpovedajú na otázku, prečo píšu po anglicky. Napohľad nevinná otázka v sebe skrýva mnoho kontroverzií, keďže angličtina je pre väčšinu z nich koloniálnym jazykom, ktorý bol ich krajinám nanútený. Môžeme to porovnať s maďarizáciou v Hornom Uhorsku v 19. storočí, ktorú slovenská národne uvedomelá inteligencia považovala za zásadný problém v budovaní národnej identity, a preto presadzovala slovenčinu vo vzdelávaní, médiách a literatúre. V bývalých britských kolóniách sa naopak angličtina ujala ako lingua franca. Ako je to možné? Prečo aj po dekolonizácii tvoria títo spisovatelia v jazyku, ktorý je v ich histórii spojený s aroganciou, násilím a vykorisťovaním kolonizátora? Odpovede sa rôznia a mnohé sú pre našinca skutočne prekvapivé. Nájdete tu texty od nobelistov Abdulrazaka Gurnaha a V. S. Naipaula, medzinárodne známych hviezd ako Salman Rushdie, Chinua Achebe či Chimamanda Ngozi Adichie, ale aj u nás menej známych autorov ako Somálčan Nuruddin Farah, Zimbabčan Dambudzo Marechera, Ind Nirad C. Chaudhuri alebo Maročanka Laila Lalami. Na svoje si prídu aj translatológovia, pre ktorých sme preložili aj niekoľko odborných esejí o preklade a kreolizácii angličtiny od vedeckých osobností z Indie a Barbadosu: Braj Bihari Kachru, Meenakshi Mukherjee a Edward Kamau Brathwaite. Hoci sa v tomto čísle nevenujeme exotickému jazyku, boli to všetko mimoriadne náročné preklady, keďže nejde o štandardnú angličtinu, ale o angličtinu, ktorú si autori prisvojili a prispôsobili, aby ňou mohli autenticky zobraziť svoju špecifickú skúsenosť. Ako sa s tým naši prekladatelia popasovali, posúďte sami. Kolekciu uvádza fundovaná štúdia zostavovateľky, literárnej vedkyne Dobroty Pucherovej. Odbornú redakciu textov od autorov a autoriek indického pôvodu zabezpečil Róbert Gáfrik, ktorému by sme sa touto cestou chceli poďakovať.
V rubrike Inkubátor sme opäť ponúkli publikačný priestor nádejnej literárnej prekladateľke. Natália Belicová si vybrala a v spolupráci s Barbarou Sigmundovou preložila ukážky z kultového diela chicano literatúry, románu Sandry Cisneros Dom na Mangovej ulici.
Do svojej „prekladateľskej dielne“ nás pozvala Lucia Halová v texte O preklade kapitoly o rodovo neutrálnej postave v knihe Dievča, žena, iné.
V spomienkovej rubrike Poklona nám Eva Palkovičová sprostredkovala komplexný pohľad na rozsiahlu prekladateľskú, vedeckú, pedagogickú a popularizačnú činnosť kľúčovej osobnosti slovenskej hispanistiky Vladimíra Olerínyho (15. 7. 1921 – 29. 4. 2016) pri príležitosti nedožitej storočnice jeho narodenia.
Číslo ilustrujú digitálne maľby mladej výtvarníčky Viktórie Hollej, ktorá vo svojej tvorbe tematizuje najmä ženskú identitu, ženské telo a prežívanie sveta z pohľadu okrajových a marginalizovaných komunít.
Želáme príjemné a inšpiratívne čítanie!
Dobrota Pucherová a redakcia časopisu Verzia