Douglas Stuart: Shuggie Bain anotácia
Máte radi Škótov? No veď kto by nemal. Chcú byť s nami v Únii, šéfuje im drsná premiérka, Edinburská univerzita s nejakou Sorbonnou vytrie dlážku, a potom tá whisky… Iba Agnes whisky nepije. Robí jej zle, hneď sa z nej zotne. A vlastne je aj dosť drahá. Alkoholik totiž musí myslieť dopredu, plánovať. Koľko z podpory môže prepiť, aby Shuggie mal v tom týždni čo jesť, kam všade poschovávať plechovky s ležiakom, ktorý je síce slabý a vodový, ale aspoň je ho dosť, ktorého „uja“ doma znesie výmenou za štrngajúcu igelitku z nonstopky, ktorej susede sa pôjde vyžalovať s vidinou pohostenia hojivým pohárikom. Kniha sa volá Shuggie Bain, no okrem príbehu rovnomenného chlapca z glasgowského činžiaka tuhých, studenovojnových, odhubyutŕhačných osemdesiatych rokov venuje pomerne dosť priestoru aj jeho matke, niekdajšej sídliskovej sexici, dnes vypitej troske nastúpenej na cestu neodvratnej záhuby. Znie to dosť osudovo, viem, každá sebaľútosť ráta s tragédiou. Zodpovedá tomu aj jazyk knihy, nie je stroho deskriptívny, ako by možno niekto čakal od takto zacieleného textu, prázdny chlad jednoduchých viet nie je vždy najefektívnejší sprostredkovateľ prázdnoty a chladu. Douglas Stuart vetu popustí, tu vloží obrazné pomenovanie, tam hovorový výraz, tam prepis anglického slova podľa škótskej výslovnosti. S tým býva pri preklade veľká zábava, pretože autori sa snažia dokresliť spoločenskú charakteristiku postáv mierou ich využívania neštandardného jazyka – jedna hovorí aj „mair“ aj „oaf“ aj „thit“ aj „bevvy“, druhá iba občas utrúsi „aye“ –, čo si od prekladateľa vyžaduje postreh a pokročilú prácu s tabuľkovými procesormi. Niekto by si mohol myslieť, že kniha plná bezútešného utrpenia sa ťažko prekladá, že sa vám v tom predsa nechce žiť od rána do večera, ba sú takí, čo tvrdia, že umelecký text je tu na niečo iné, má povznášať, dávať nádej. Pritom je to zvláštne, premýšľať o nádeji ako o niečom, čo sa dá dať. Pasívne, ježiškovsky. V Shuggiem Bainovi, ktorý by neuzrel svetlo slovenského literárneho trhu bez profesionálnej a intenzívnej práce redaktoriek Andrey Vargovčíkovej a Vlasty Greschovej, nádej určite je, ale zadarmo vám ju, tak ako kvalitnú škótsku, nikto nedá.