Autori a autorky tohto čísla
Júlia Durand
Júlia Durand
je muzikologička a výskumníčka v CESEM (Centrum štúdií sociológie a hudobnej estetiky). Vo svojom výskume sa zameriava predovšetkým na využitie hudby v audiovizuálnych prostriedkoch. Od roku 2015 sa takisto venuje komponovaniu a písaniu scenárov k hudobno-divadelným predstaveniam a k elektronickej hudbe.
Pedro Cipriano
Pedro Cipriano
(1986) Zakladateľ Editorial Divergência, popredného vydavateľstva špekulatívnej fikcie nových portugalských autorov a autoriek. Venuje sa aj vlastnej tvorbe, poviedky mu vyšli vo viacerých antológiách. V roku 2018 založil Cenu špekulatívnej fikcie Antónia de Macedo, ktorá sa každoročne udeľuje nevydaným rukopisom. V roku 2017 získal jeho prvý román As Nuvens de Hamburgo (Oblaky Hamburgu) cenu Escolha do Ano (Výber roka) na každoročnom portugalskom kongrese Fórum Fantástico, venovanom špekulatívnej fikcii. Takisto prispieva do mnohých ďalších projektov a medzinárodných súťaží.
Anton Stark
Anton Stark
Anton Stark je prekladateľ na voľnej nohe, amatérsky spisovateľ, redaktor v zácviku, začínajúci oživovateľ stredoveku a, napokon, totálny geek. Najradšej má fantasy a steampunk, ale rád vyskúša z každého rožku trošku. Z brlohu ho možno vylákať na čaj, sušienky, dobré knihy alebo príjemný rozhovor.
Jana Bianchi
Jana Bianchi
je spisovateľka, prekladateľka, redaktorka a podcasterka zo São Paula v Brazílii. Vo svojej tvorbe sa zameriava na špekulatívnu fikciu, vyšlo jej niekoľko poviedok, jedna novela a román. Píše po portugalsky a po anglicky, prekladá z angličtiny a zo španielčiny. Nahráva podcasty a vodí na prechádzky vlkolakov. Vyštudovala inžinierstvo, ale odišla z korporátneho sveta a vrhla sa na život na voľnej nohe.
Do portugalčiny preložila napríklad diela od Mary Shelleyovej, R. E. Howarda či H. G. Wellsa.
V rozhovore sme sa zamerali na jej prekladateľskú kariéru, pýtali sme sa, ako sa žije literárnym prekladateľom a prekladateľkám v Brazílii, ako to vyzerá na knižnom trhu s domácou žánrovou tvorbou a všeličo iné.
Carol Chiovatto
Carol Chiovatto
sa narodila v roku 1989 v Niterói – Rio de Janeiro, ale od štyroch mesiacov žije v São Paule. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru na USP, je spisovateľka a prekladateľka. V súčasnosti na doktorandskom štúdiu skúma obraz čarodejnice ako stereotyp transgresívnej ženy. Ako členka Fantasista Movement vydala niekoľko poviedok, vrátane A última feiticeira de Florença (Posledná čarodejnica z Florencie) z roku 2014, ktorá sa o rok neskôr stala finalistkou ceny Hydra. Porém Bruxa (Veď je to čarodejnica!) z roku 2019 je jej debutový román. Ďalším bol o dva roky neskôr román Senciente nível 5 (Úroveň senzitívnosti 5).
Ísis Rossettiová, hlavná hrdinka románu Veď je to čarodejnica!, je naozaj čarodejnica a jej úlohou je v São Paule monitorovať zločiny, v ktorých figurujú nadprirodzené sily. Pravidlá sú jasné: ak sa neobjaví žiadna mágia, nesmie zasiahnuť. Ale uprostred dusivého chaosu veľkomesta sú životy obyčajných ľudí neustále v ohrození. Nedá sa nepomôcť. Napriek všetkým obmedzeniam v používaní mágie Ísis stále využíva intuíciu, aby pomohla kamarátke – policajnej vyšetrovateľke Helene Garcia Bragovej – vyriešiť niektoré prípady. To môže viesť k vážnemu trestu, ak sa to dozvie jej nadriadený, veliteľ Victor Spencer.
Príbeh románu sa odvíja okolo zmiznutia malého dievčaťa Valentiny a mladej ženy Denisy. Okolnosti zmiznutí sú síce odlišné, ale hlavným podozrivým je pastor Marcos Dimas z Globálnej cirkvi. Všetko sa skomplikuje, keď uprostred dvoch vyšetrovaní Ísis poverí misiou božstvo Exu [ešu]. Potrebuje odhaliť význam tajomného výjavu, ktorý jej ukázala táto entita z iného sveta.
Prelínanie európskych, afrických a domorodých vplyvov, typické pre brazílsku kultúru, sa v knihe koncentruje v situácii, keď starobylé domorodé kúzlo, na ktoré upozorní božstvo orixá [orišá] z afrobrazílskeho náboženského kultu candomblé, uväzní kresťanského démona.
Nikelen Witter
Nikelen Witter
sa písaniu venuje už od detstva, publikovať však začala až v roku 2011. Jej tvorba sa v Brazílii považuje za súčasť tretej vlny fantastickej literatúry. Je autorkou kníh Neviditeľné územia (Territórios Invisíveis, Avec, 2017), Guanabara Real a izba smrti (Guanabara Real e a Alcova da Morte, Avec, 2017, v spoluautorstve s Enéiasom Tavaresom a A.Z. Cordenonsim), Cestujúci z priepasti (Viajantes do Abismo, Avec, 2019) a nespočetného množstva poviedok, ktoré vyšli v rozličných zbierkach. Za svoju tvorbu získala niekoľko literárnych ocenení. V rokoch 2012 – 2014 organizovala podujatie Odisseia de Literatura Fantástica. Pôsobí tiež ako historička, výskumníčka a učiteľka na univerzite. S manželom, synom a mačkami Felíciou a Hermione žije v meste Santa Maria v brazílskom štáte Rio Grande do Sul.
Waldson Souza
Waldson Souza
(1979) je brazílsky spisovateľ a jeden z hlavných predstaviteľov afrofuturistickej literatúry v Brazílii. Tejto téme sa venoval už počas magisterského štúdia na Brazílskej univerzite – jeho diplomová práca mala názov „Afrofuturismo: o futuro ancestral na literatura brasileira contemporânea (Afrofuturizmus: zdedená budúcnosť v súčasnej brazílskej literatúre ). Je autorom románov Oceanïc (2019), O Homem que não transbordava (Muž, ktorý sa neprejavoval, 2021). Je zostavovateľom antológie ôsmich afrofuturistických poviedok Os raízes de amanhã (Korene zajtrajška, 2021). O afrofuturizme píše aj na svojom blogu „Viagem Cósmica“, k názvu ktorého ho inšpirovala skladba Cosmic Journey od americkej speváčky Solange.
José dos Remédios
José dos Remédios
sa narodil 1. augusta 1987 v Mapute v Mozambiku. Vyštudoval mozambickú literatúru na Univerzite Eduarda Mondlaneho a naďalej pôsobí v akadémii. Pracuje tiež ako novinár a esejista, v mozambickej a brazílskej tlači mu vyšlo viacero článkov. Posledné roky spolupracuje s knižným veľtrhom v Mapute, ktorý organizuje mestské zastupiteľstvo. Za svoje aktivity na tomto podujatí získal od mesta čestné uznanie. Bol tiež členom viacerých literárnych porôt. V roku 2020 mu vyšla kniha O horizonte e a escrita: um ensaio a oito romances de Adelino Timóteo o tvorbe mozambického spisovateľa Adelina Timótea.
Mia Couto
Mia Couto
sa narodil v meste Beira v Mozambiku v roku 1955. V minulosti pôsobil ako novinár a profesor, momentálne pracuje ako biológ a spisovateľ. Couto sa vo svojich textoch rád hrá s jazykom, vymýšľa si novotvary, nestráni sa používania regionálnych výrazov a štylisticky má blízko k magickému realizmu. Jeho najvýznamnejšie dielo Terra Sonâmbula (1992, v českom preklade Náměsičná země) bolo zaradené medzi 12 najlepších afrických kníh 20. storočia. Couto získal za svoju tvorbu viacero ocenení: v roku 1999 mu bolo udelené ocenenie Vergília Ferreiru a v roku 2011 získal cenu Eduarda Lourença za prínos k rozvoju portugalského jazyka. O dva roky nato bol poctený významným ocenením Prémio Camões a v roku 2015 sa zaradil medzi finalistov Man Booker International Prize. Román Spoveď levice (2012), nominovaný na International Dublin Literary Award, patrí k novším dielam Miu Couta.
Suleiman Cassamo
Suleiman Cassamo
(1962) pochádza z Mozambiku. Vyštudoval strojné inžinierstvo a popri spisovateľskom povolaní pôsobí aj ako vysokoškolský učiteľ. Od detstva naňho vplývali dva odlišné svety – z otcovej strany to bola moslimská kultúra a z matkinej zase kultúra mozambických obyvateľov hovoriacich jazykom ronga. Hlboko ho ovplyvnili staré príbehy, ktoré mu rozprávala mama. Tie v ňom prebudili lásku k rozprávaniu, čo sa zreteľne prejavuje v jeho literárnom štýle blížiacom sa k hovorenému prejavu. Ako spisovateľ spolupracoval s viacerými novinami a literárnymi časopismi. Je autorom zbierky poviedok O regresso do morto (Návrat mŕtveho, 1989), knihy stĺpčekov Amor de baobá (Láska baobabu, 1997) i románu Palestra para um morto (Prednáška mŕtvemu, 1999). V roku 1994 mu Radio France Internacionale udelilo Cenu Guimarãesa Rosu.
Virgília Ferrão
Virgília Ferrão
Virgília Leonilde Tembo Ferrão sa narodila 3. októbra 1986 v meste Maputo v Mozambiku. V roku 2005 Univerzita Eduarda Mondlaneho v Mapute vydala jej prvé literárne dielo s názvom O Romeu é Xingondo e a Julieta Machangane. V septembri v roku 2008 dokončila štúdium práva na Mozambickom vedecko-technickom inštitúte. V roku 2011 odišla do mesta Melbourne v Austrálii, kde absolvovala magisterské štúdium v odbore životného prostredia. Vydavateľstvo Brasileira Selo Jovem publikovalo v roku 2016 jej druhé literárne dielo Inšpektor z Xindzimily. V roku 2021 vydala prostredníctvom nadácie Fernanda Leite Couta knihu Sina de Aruanda.
V súčasnosti pracuje pre TotalEnergies EP Mozambique Area 1 ako právna poradkyňa a spravuje blog Denník Qawwi. Mestská rada v Mapute jej v roku 2019 udelila Literárnu cenu 10. novembra, čím sa stala prvou ženou, ktorá túto cenu získala.
Kamila Kuricová
Kamila Kuricová
má 22 rokov a momentálne študuje masmediálnu komunikáciu. Popri škole sa už dlho venuje ilustrovaniu, ako rekreačne, tak aj profesionálne. Zaujíma ju fantasy a sci-fi, anime či manga, čo má silný vplyv aj na jej tvorbu. Vo svojich ilustráciách sa usiluje spájať tajomno s troškou humoru.
Martina Kamencová Lörinčíková
Martina Kamencová Lörinčíková
Absolventka filozofickej fakulty, odbor: angličtina / portugalčina; postgraduál z konferenčného tlmočenia (EMCI); osem rokov práce na výučbe tlmočenia z/do portugalčiny na FiFUK; rok výučby odbornej angličtiny na VŠMU; dva roky prekladateľka na stavbe obchvatu Bratislavy; pol roka spisovateľka stavebných denníkov. Rôzne skúsenosti, veľa prekladov a vlastných spisovateľských pokusov. Vášnivá čitateľka a večná študentka rôznorodých cudzích jazykov.
Silvia Slaničková
Silvia Slaničková
vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii angličtina – portugalčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde v roku 2014 získala doktorát v odbore literárna veda. V súčasnosti pracuje ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a okrem výučby sa venuje umeleckému prekladu z portugalčiny a angličtiny. Preložila diela lusofónnych autorov ako Machado de Assis alebo Lídia Jorge a prekladá aj literatúru pre deti a mládež, napríklad sériu Sherlock Holmes vyšetruje.
Lucia Halová
Lucia Halová
(1979) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického a portugalského jazyka na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa prekladu beletrie a filmových titulkov prevažne z angličtiny (napríklad Dievča, žena, iné od Bernardine Evaristo, Lanny od Maxa Portera, Brány do Atén od Conna Igguldena, sága Twilight do Stephenie Meyerovej), výnimočne z portugalčiny (Kniha nepokoja od Fernanda Pessou). Rediguje prekladové knihy, občas o knihách aj píše a je redaktorkou časopisu Verzia.
Elena Seitlerová
Elena Seitlerová
Vyštudovala francúzsku a portugalskú filológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako prekladateľka, tlmočníčka a lektorka. Z umeleckého prekladu jej doteraz vyšlo len niekoľko kratších próz od brazílskeho autora G. Duviviera, momentálne však pracuje na románe jeho krajanky M. Batalhovej.
Lenka Cinková
Lenka Cinková
sa narodila v roku 1987 v Partizánskom. Vyštudovala preklad a tlmočenie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 2015 ukončila doktorandské štúdium so zameraním na portugalskú literatúru.
V rokoch 2010 až 2019 sa venovala výučbe portugalského jazyka a literatúry na Univerzite Komenského a momentálne pôsobí ako prekladateľka z angličtiny, portugalčiny a taliančiny. Dosiaľ jej vyšli takmer tri desiatky knižných prekladov, do slovenčiny preložila napríklad diela Agathy Christie, Gertrude Stein, Eçu de Queirós, Machada de Assis, Josého Luísa Peixota, Antonia Tabucchiho, Fernanda Pessou, Valtera Huga Mãe a iných autorov.
Júlia Jellúšová
Júlia Jellúšová
(1978) pochádza z Bratislavy. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii angličtina – portugalčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Venuje sa umeleckému prekladu. V roku 2015 zostavila s Luciou Halovou portugalské číslo Revue svetovej literatúry. V tom istom roku získala prémiu Ceny Jána Hollého za preklad portugalského románu Maliar pod kuchynským drezom od Afonsa Cruza. Z portugalčiny preložila aj román Návrat od Dulce Maria Cardoso a Tučná od Isabely Figueiredo.
Zuzana Greksáková
Zuzana Greksáková
(1987) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v odbore anglický jazyk a kultúra – portugalský jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte UK. V období 2012 – 2018 pôsobila ako doktorandka na Univerzite v Coimbre v Portugalsku a ako výskumníčka na univerzite UNTL vo Východnom Timore, kde skúmala vplyv jazykového kontaktu na miestne timorské jazyky, najmä tétumčinu. Momentálne sa venuje prekladu z portugalčiny a angličtiny v slobodnom povolaní, vyučuje portugalský jazyk v Portugalskom inštitúte a externe pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK. Vo svojej prekladateľskej kariére sa zameriava predovšetkým na audiovizuálny preklad. Z literatúry ju najviac zaujímajú autori a autorky z bývalých portugalských kolónií, keďže štúdiom tejto problematiky sa zaoberá posledných desať rokov.
Jana Benková Marcelliová
Jana Benková Marcelliová
(1979) Vyštudovala angličtinu a portugalčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracuje ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK. Popritom sa venuje umeleckému prekladu a tlmočeniu z portugalčiny. V rámci umeleckého prekladu sa sústreďuje najmä na súčasnú lusofónnu literatúru. Do slovenčiny preložila napr. Hru o prekliatych a Na konci sveta od Antónia Loba Antunesa, Lisabon, palubný denník od Josého Cardosa Piresa, Obchodníka s minulosťou od Josého Eduarda Agualusu, Všetky poviedky a Blízko divokého srdca od Clarice Lispectorovej, August od Rubema Fonsecu ako aj viacero románov Paula Coelha. Za preklad románu Alef od Paula Coelha a súboru poviedok Všetky poviedky od Clarice Lispectorovej získala Prémiu za knižnú tvorbu Literárneho fondu.
Gabriela Hebertová
Gabriela Hebertová
sa narodila 21. apríla 1995 v Bratislave a vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo so zameraním na španielsky a portugalský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Jazykom sa venuje už odmalička a príležitostne vyhotovuje preklady. Viackrát sa zúčastnila prekladateľskej súťaže každoročne organizovanej Portugalským inštitútom, na ktorej dvakrát získala prvé miesto za umelecký preklad.
Zuzana Dodoková
Zuzana Dodoková
je absolventkou štúdia filozofie a nemčiny na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Pracuje v počítačovej firme pre nemecký trh a okrem toho sa venuje prekladu detskej literatúry z nemčiny. Preložila okolo 120 kníh pre deti, od leporiel až po knihy od uznávaných autorov ako Otfried Preussler, Christine Nöstlinger a Michael Ende. Má dve deti, s ktorými neustále číta všetko, čo im príde pod ruku. O knihách občas píše aj recenzie, a nielen na svojej facebookovskej stránke zuzanineknihy.
Zuzana Palušová
Zuzana Palušová
O Kóreu som prvýkrát prejavila záujem počas strednej školy, keď som videla kórejský film a zapáčil sa mi kórejský jazyk. Rozhodla som sa naučiť sa po kórejsky a po dlhom samoštúdiu som sa prihlásila na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde vtedy po prvýkrát otvorili odbor kórejské štúdiá. Po obdržaní titulu bakalár som odišla študovať do Soulu a v auguste roku 2020 som dokončila magisterské štúdium v odbore moderná kórejská literatúra na Kyung Hee Univerzite v Soule v Južnej Kórei. Mojou vášňou je čítanie a mojou motiváciou pri výbere odboru bol môj záujem o preklad. Momentálne žijem a pracujem v Soule v Južnej Kórei. Aprílové mi, júlové sol je podľa mňa veľmi krásne napísaný príbeh plný nostalgie. Má pre mňa aj osobnú hodnotu, keďže je to jedna z prvých kórejských poviedok, ktorú som čítala.