Sylvie Germain: Skutočnosť a predstavivosť preklad
Z francúzštiny preložila Silvia Rybárová
„Veci, ktoré vidíme, sú skryté; nevieme, čo vidíme.“
Midraš Tehillim
Skutočnosť: slovo, ktoré má podobne ako slovo „Boh“ obsiahly význam, no nie je natoľko nejasný a neurčitý a vzbudzuje menej podozrenia. Nemôžeme spochybniť materiálnosť, hmatateľnosť, účinnosť skutočnosti ani ju popierať a nedopustiť sa pri tom klamstva pri jej chápaní, či dokonca odmietať jej oprávnenosť. Existenciu Boha môžeme, naopak, ľahko poprieť a rozumu to nijako neublíži; niekto dokonca považuje popieranie Boha za dôkaz mentálneho zdravia a potvrdenie jeho existencie za intelektuálny deficit, ako sa domnieva aj francúzsky filozof Nicolas Grimaldi. „Pokiaľ definujeme inteligenciu ako schopnosť prispôsobiť sa životu, viera je opakom inteligencie. Svojou ľahostajnosťou k svetu je viera presvedčením, ktorého jediným základom je naša vôľa priznať skutočnosť niečomu, čo ju nemá. Neochotou porozumieť a neschopnosťou vnímať skúsenosť sa viera javí ako vedomé neprispôsobenie sa skutočnosti. A to z nej robí obyčajnú slabomyseľnosť1.“
1) N. Grimaldi, Une démence ordinaire (pozn. prekl. Obyčajná slabomyseľnosť), P.U.F., 2009, s. 119.
„Obyčajná slabomyseľnosť“ je, mimochodom, názov Grimaldiho diela; autor v ňom považuje vieru, ktorú prirovnáva k bosoráctvu,…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Sylvie Germain
Sylvie Germain
Foto: Archív autorky(1954) je autorkou vyše tridsiatky románov a esejí, nositeľkou viacerých literárnych ocenení. Študovala filozofiu na parížskej Sorbonne, kde bola žiačkou Emmanuela Lévinasa. V rokoch 1986 – 1993 vyučovala filozofiu a francúzsky jazyk na francúzskom lýceu v Prahe. Po návrate do Francúzska sa venovala výlučne písaniu.
Debutovala románovým diptychom Le Livre des nuits (čes. Kniha nocí v preklade Věry Dvořákovej, Dauphin, 1985) a Nuit-d’Ambre (čes. Jantarová noc v preklade V. Dvořákovej, Academia, 1987), ktorý sleduje pohnuté osudy rodiny Pénielovcov na pozadí historických udalostí od konca 19. storočia po 60. roky 20. storočia. Rodina Pénielovcov je v nich konfrontovaná s vojnovou skúsenosťou a jej tragickými dôsledkami, v diele sa vynárajú otázky traumy, identity, transgeneračnej pamäti i zabúdania. Obidva romány oplývajú fantazijnými a nadprirodzenými prvkami, biblickými obrazmi a poetickým jazykom. V podobnom duchu sú napísané aj ďalšie romány, hoci autorka sa v nich odkláňa od rozprávkových motívov a bezprostredného zobrazenia dejín a zameriava sa na hľadanie zmyslu ľudskej existencie vo svete všadeprítomného utrpenia. S. Germain zaujala aj románmi Jours de colère (čes. Dny hněvu v preklade Ireny Blažkovej, Orbis 1995), Tobie des marais (čes. Tobiáš z blat v preklade Jany Švancarovej, Cesta, 2005), Dieťa medúza… Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom
Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Silvia Rybárová
Foto: Archív autorkySilvia Rybárová
vyštudovala anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po získaní doktorátu z literárnej vedy pôsobila na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V súčasnosti pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa zameriava na súčasnú francúzsku literatúru a skúma problematiku dejín, pamäti a identity. Príležitostne sa venuje prekladu esejistických a literárnoteoretických textov.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa