Mihaela Miroiu: Lekná v hnoji preklad

Obe spomienkové prózy sú z knihy Cu mintea mea de femeie (Mojím ženským rozumom). Bukurešť: Cartea Românească, 2017, s. 140 – 142; 166 – 170.

Z rumunčiny preložila Eva Kenderessy

Mám plné zuby rozprávania o sebe v komunizme. Presýtila som sa ho ako plánok. Aj teraz cítim ich horkú kovovú chuť na podnebí. Malý bridký svet, v ktorom sme sa snažili byť leknami v hnoji.

Nemohla som túto etapu preskočiť, pretože mám v hlave čosi, čo sa spája so všeobecnejším príbehom: Mojím ženským rozumom. Pretože najrelevantnejšia časť odpovede na otázku Aké je to, keď je niekto ženou? sa nachádza presne tam, v mladosti. Vtedy si „dobrý kus“, vtedy si plodná a autority sa ti môžu hrabať v maternici, aby si neobalamutila národný plán demografického rastu, vtedy si absolútnou cisárovnou nad potravinovými, ubytovacími, odevnými a citovými zdrojmi. Vtedy si kráľovnou nad srdcami a rovnako tak sa vtedy učíš byť umývačkou podláh. Moje víťazné kráľovstvo mladej levice sa…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Mihaela Miroiu

Mihaela Miroiu

Mihaela MiroiuFoto: Archív autorky

(1955, Hunedoara) je feministická filozofka a aktivistka, jedna zo zakladateliek porevolučných rodových štúdií v Rumunsku. Od roku 1997 pôsobila ako profesorka, istý čas aj ako dekanka bukureštskej Národnej univerzity politických štúdií a verejnej správy (Școala națională de studii politice și administrative). Jej výskumné záujmy zahŕňajú politické, najmä feministické teórie, politickú etiku, aktuálne politické ideológie a rodové politiky.

Miroiu písala krátku i dlhšiu prózu ešte v období socializmu, no nič nepublikovala. Od deväťdesiatych rokov však vydala viacero filozofických i politologických či širšie spoločenskovedných kníh, vždy s feministickou perspektívou: Gândul umbrei. Abordări feministe în filozofia contemporană (Myšlienky tieňa. Feministické prístupy v súčasnej filozofii) z roku 1995, v druhom vydaní v roku 2020; Convenio. Despre natură, femei şi morală (Convenio. O prírode/povahe, ženách a morálke) z roku 1996, v reedícii v roku 2002; Societatea Retro (Retro spoločnosť) z roku 1999; Drumul către autonomie. Teorii politice feministe (Cesta k autonómii. Feministické politické teórie) z roku 2004; Avem loc unii de alții? Democratizare și feminism (Máme dosť miesta pre všetkých? Demokratizácia a feminizmus) z roku 2024. Spolupracovala na viacerých kolektívnych dielach.

Mnohé jej texty (najčastejšie v angličtine) boli prednesené na medzinárodných fórach, publikované…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Eva Kenderessy

Eva KenderessyFoto: Helena Tapajnová

Eva Kenderessy

(1978) vyštudovala etnológiu a rumunský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí ako literárna vedkyňa a redaktorka časopisu World Literature Studies v Ústave svetovej literatúry SAV. Z rumunčiny prekladá najmä prózu (zbierky Nostalgia, Melanchólia a román Solenoid do Mirceu Cărtăresca, romány Malíčky od Filipa Floriana a Sklenená záhrada od Tatiany Țîbuleac), divadelné hry (Gianina Cărburariu: Veľké tlačené), poéziu (Poslední pionieri Východu. Antológia súčasnej rumunskej poézie, ed. Claudiu Komartin) aj dokumentárne filmy (Paralelné životy, Desať rokov lásky). Ako zostavovateľka v roku 2017 pripravila číslo Revue svetovej literatúry venované po rumunsky písanej literatúre z Moldavskej republiky. S Janou Páleníkovou sa podieľala na príprave čísla Verzie venovaného rumunskej krátkej próze (2022).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!