Sylvie Germain: Poznámka na okraj preklad

Z francúzštiny preložila Silvia Rybárová

 

„Nikdy sa nedozvie, čo vedel.
Toto bola samota.“
Maurice Blanchot

 

Vo všetkom je nejaký zvyšok:
zvyšok viditeľného, ktoré uniká zraku,
zvyšok ticha, ktoré uniká sluchu,
zvyšok svetla vrytého do hlbokej temnoty,
zvyšok tmy zabodnutej vo svetle.

Zvyšok nečitateľnosti sveta.

V nás samých je stále nejaký zvyšok:
zvyšok hlúposti v chápaní,
zvyšok dôvtipu v obmedzenosti,
zvyšok živočíšnosti stvrdnutej v mysli,
zvyšok ľudskosti ukrytej v zápale zverskosti.

Zvyšok nezrozumiteľnosti našej ľudskosti.

Zvyšok prečo, ktorý odoláva všetkým otázkam,
zvyšok ako, ktorý sa vyhýba najdôkladnejším analýzam.

Nezlomný zvyšok, ktorý vyvoláva znepokojenie a udržiava nás v stave bdelosti a úzkosti; pri živote.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Sylvie Germain

Sylvie Germain

Sylvie GermainFoto: Archív autorky

(1954) je autorkou vyše tridsiatky románov a esejí, nositeľkou viacerých literárnych ocenení. Študovala filozofiu na parížskej Sorbonne, kde bola žiačkou Emmanuela Lévinasa. V rokoch 1986 – 1993 vyučovala filozofiu a francúzsky jazyk na francúzskom lýceu v Prahe. Po návrate do Francúzska sa venovala výlučne písaniu.

Debutovala románovým diptychom Le Livre des nuits (čes. Kniha nocí v preklade Věry Dvořákovej, Dauphin, 1985) a Nuit-d’Ambre (čes. Jantarová noc v preklade V. Dvořákovej, Academia, 1987), ktorý sleduje pohnuté osudy rodiny Pénielovcov na pozadí historických udalostí od konca 19. storočia po 60. roky 20. storočia. Rodina Pénielovcov je v nich konfrontovaná s vojnovou skúsenosťou a jej tragickými dôsledkami, v diele sa vynárajú otázky traumy, identity, transgeneračnej pamäti i zabúdania. Obidva romány oplývajú fantazijnými a nadprirodzenými prvkami, biblickými obrazmi a poetickým jazykom. V podobnom duchu sú napísané aj ďalšie romány, hoci autorka sa v nich odkláňa od rozprávkových motívov a bezprostredného zobrazenia dejín a zameriava sa na hľadanie zmyslu ľudskej existencie vo svete všadeprítomného utrpenia. S. Germain zaujala aj románmi Jours de colère (čes. Dny hněvu v preklade Ireny Blažkovej, Orbis 1995), Tobie des marais (čes. Tobiáš z blat v preklade Jany Švancarovej, Cesta, 2005), Dieťa medúza…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Silvia Rybárová

Silvia RybárováFoto: Archív autorky

Silvia Rybárová

vyštudovala anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po získaní doktorátu z literárnej vedy pôsobila na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V súčasnosti pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa zameriava na súčasnú francúzsku literatúru a skúma problematiku dejín, pamäti a identity. Príležitostne sa venuje prekladu esejistických a literárnoteoretických textov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!