Prekladateľky a prekladatelia odporúčajú nové knihy

George Orwell: 1984

„A to ešte nie je preložené?“ znela pravidelná otázka od môjho okolia, vždy keď za posledný rok prišla reč na to, čo práve robím, a ja som odpovedal, že tisícdeväťstoosemdesiatštvorku. „Je,“ hovoril som, „ale autokratické diktatúry sú dnes už taká vzdialená spomienka, že bolo načase pripomenúť si ich aspoň na papieri.“ Prozaickejšia odpoveď znie, že Ikar získal práva na vydanie knihy Julia od Sandry Newman, ktorá podáva notoricky známy príbeh z perspektívy milenky Winstona Smitha, a pretože najznámejší preklad Juraja Vojteka má svoje roky, vydavateľstvo sa rozhodlo spolu s novým titulom priniesť slovenským čitateľom aj klasiku v kabáte podľa súčasného strihu (a v mimoriadne vydarenom grafickom spracovaní Pavla Bálika).
Tak sme spolu s redakciou k práci aj pristupovali – sprostredkovať text aktualizovaným spôsobom pri zachovaní základnej terminológie ako spojiva Orwellovej nadčasovosti. Prevzali sme teda množstvo lexiky, ktorá má pôvod už v českom samizdatovom preklade a za tie roky zdomácnela aj u nás – Ministerstvo lásky, Ideopolícia, Preč s veľkým bratom –, a pridali niekoľko vlastných riešení v prekladoch doposiaľ obchádzaných prvkov newspeaku (telescreen, speakwrite alebo duckspeak). Práve tento Orwellov vynález, načrtnutý v doslove knihy, bol popri zachovaní autorovho strohého, synkopického štýlu najvzrušujúcejšou métou prekladateľskej kreativity a ponúkal priestor na moderné stvárnenie v miestach, kde nehrala hlavnú úlohu kontinuita existujúcej terminológie.

Milan Kopecký

Preložil: Milan Kopecký
Redakcia: Lucia Halová
Návrh obálky: Pavol Bálik
Technická redaktorka: Helena Oleňová
Vydavateľstvo: Ikar (2025)

Hanya Yanagihara: Do raja

Hanya Yanagihara v románe Do raja píše o tom, do akej miery závisí formovanie našej identity od prostredia, v ktorom žijeme. Kniha má tri časti, tri zdanlivo samostatné rozprávania, ktoré sa odohrávajú v minulosti, prítomnosti a budúcnosti s časovým odstupom sto rokov, sú to vlastne akoby tri podoby možných dejín USA. Rozprávanie nie je prepojené postavami, hoci sa to na prvý pohľad zdá, lebo mená postáv sa opakujú, ale miestom, kde sa jednotlivé časti románu odohrávajú. Každá časť je napísaná iným štýlom, ktorý bolo treba preniesť do prekladu, nehovoriac o tom, že kniha má až päť rozprávačov a každý z nich má tiež vlastný štýl (napr. pri jednom autorka vizuálne neodlišuje jeho priamu reč, ale vkladá ju do nepriamej reči) – pri prekladaní som občas mala pocit, že nepracujem na jednej, ale na piatich knihách. Zúročila som predchádzajúcu skúsenosť s autorkinou tvorbou, keďže som už preložila jeden jej román (Lesní ľudia, Slovart, 2016). Už pri ňom ma oslovil jej štýl písania, páčilo sa mi, že sa venuje aktuálnym témam, ktoré rezonujú (nielen) v americkej spoločnosti, ako miestami spája beletristický štýl s priam vedeckým jazykom, no množstvo dlhočizných súvetí, časté, dlhé a podrobné opisy či zvláštna lexika a pod. mi občas dali zabrať. Yanagihara pochádza zo zmiešanej havajsko-kórejskej rodiny a rada do svojej prózy vnáša prvky iných, nám vzdialených kultúr. Tie, samozrejme, treba čitateľom priblížiť, čo znamená, že si ich prekladateľ musí vyhľadať, prípadne overiť s odborníkmi. V tejto súvislosti ma trochu škrie iba to, že autorka trvala na jednotnom prepise havajských slov, ktorý sa ustálil na Havaji, hoci aj po slovensky vieme havajské slová prepísať tak, aby bola zachovaná ich výslovnosť (napr. dlhé samohlásky ā, ī, ū, ē, ō môžeme prepísať ako á, í, ú, é, ó). Tak či onak, táto kniha bola pre mňa jedno veľké dobrodružstvo, za čo ti, milá Hanya, veľmi ďakujem.

Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Darina Zaicová

Preložila: Darina Zaicová
Redakcia: Štefan Greňa
Návrh obálky: Na Kim
Vydavateľstvo: Slovart (2025)

Philippe Besson: Dosť bolo lží

Autobiografická novela francúzskeho spisovateľa Philippa Bessona Dosť bolo lží sa vracia do spisovateľovej mladosti a k príbehu jeho prvej lásky. Opisuje nielen dospievanie na francúzskom vidieku v polovici 80. rokov minulého storočia, ale aj to, ako sa dvaja maturanti, každý po svojom, vyrovnávajú so svojou sexuálnou identitou. Kým Philippe, syn základoškolského učiteľa s výsostne laickým presvedčením, je so svojou inakosťou zžitý, hoci zakúša aj výsmech či ľahkú šikanu, jeho priateľ Thomas, vyrastajúci v katolíckej roľníckej rodine, inakosť nesie ako bremeno: skrýva ju, tají a neskôr aj bolestne potláča. Vďaka príťažlivému retro nádychu a množstvu viac či menej subtílnych odkazov na populárnu kultúru aj vysoké umenie, na politiku aj na silnejúcu epidémiu AIDS, ktorá mužskú homosexualitu v západnej Európe nanovo stigmatizovala, no predovšetkým vzhľadom na pretrvávajúcu intoleranciu voči sexuálnym menšinám v našom domácom kontexte, kde opäť hlasno burácajú heslá ako pôda, voda, mužnosť či tradičná rodina, je Bessonova kniha až pálčivo aktuálna.
Napriek tomu, že kniha je útla, štylisticky aj jazykovo číra, v istom zmysle až minimalistická, nebolo vždy jednoduché nájsť elegantné prekladateľské riešenie. Hoci ide o rekonštrukciu minulosti, Philippe Besson ju takmer celú zapísal v prítomnom a budúcom čase. V minulom čase sú len niektoré uvádzacie vety. Besson nie je len majster časových zámotkov, ale aj dialogického kontinua: do súvetia, opisujúceho paralelnú akciu, je schopný vložiť dialogickú prestrelku otázok a odpovedí. Vyriešiť v takom prípade problém interpunkcie je celkom husársky kúsok. Zo srdca zaň ďakujem redaktorkám Zuzane a Laure.

Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Mária Ferenčuhová

Preložila: Mária Ferenčuhová
Redakcia a jazykové korektúry: Zuzana Bariaková, Laura Klimová
Dizajn a sadzba: Martin Fek
Zodpovedný redaktor: Slavo Sochor
Vydavateľstvo: Literárna bašta (2025)

Friedrich Nietzsche: Mimo dobra a zla

Friedrich Nietzsche, dnes azda najaktuálnejší zo slávnych nemeckých filozofov, vo svojej práci Mimo dobra a zla hovorí: „Z jedného jazyka do druhého je najťažšie preložiť tempo jeho štýlu.“ Keď sa to nepodarí, aj „poctivo mienené preklady“ môžu byť ako „nezámerné vulgarizácie originálu takmer falzifikátmi“. Čo mieni tempom, upresňuje jeho poznámka o pár riadkov nižšie: „Myšlienky dlhé, ťaživé, tvrdé, nebezpečné, no tempo galopu a tej najsamopašnejšej dobrej nálady.“ Hoci ňou vzdáva hold Machiavellimu, je zrejmé, že by bol rád, keby sa v očiach čitateľov vzťahovala aj na jeho vlastné dielo.
Nietzsche je geniálny mysliteľ. Ako klasický filológ je však zároveň aj znalcom a majstrom jazyka. Jeho texty sa v ničom nepribližujú suchopárne abstraktnému či akademicky triezvemu štýlu väčšiny jeho filozofických kolegov. Pri výklade svojich myšlienok využíva širokú škálu literárnych žánrov a jazykových prostriedkov. Ťažiskom tejto jeho práce je síce analýza rôznych fenoménov vzťahujúcich sa k problému krízy európskej morálky a hodnôt, jej výsledky však formuluje bohatým a pôsobivým metaforickým jazykom (Ach, čím že ste, vy moje napísané a namaľované myšlienky! Nebolo to ani tak dávno, čo ste ešte boli také pestré, mladé a zlovoľné, že ste ma nútili kýchať a smiať sa – a teraz? Už vyprchala vaša novosť a niektoré z vás, čoho sa obávam, chystajú sa stať pravdami: vyzerajú už tak nesmrteľne, tak srdcervúco počestne, tak nudne!). Súčasťou jeho výkladu sú početné aforizmy, sarkastické rýmovačky či záverečná, veľmi osobná, autobiograficky ladená báseň.
Z prekladateľského hľadiska je tento Nietzscheho text skutočnou lahôdkou. Aby si ho však prekladateľ užil, musí sa k nemu najprv namáhavo prehrýzť rozlúsknutím mnohých filozofických, etymologických i terminologických orieškov, uplatňujúc pri tom všetky naučené pravidlá i skúsenostné grify prekladateľského remesla, ktorými disponuje.

Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

Patrícia Elexová

Preložila: Patrícia Elexová
Odborná redakcia: Róbert Maco
Jazyková redakcia: Andrea Černáková
Návrh obálky: František Hříbal
Vydavateľstvo: Premedia (2024)

Leo Vardiashvili: Na okraji temného lesa

Dielo Na okraji temného lesa (v origináli Hard by a Great Forest) je prvotina autora Lea Vardiashviliho. Podľa môjho názoru ide o jeden z najlepších debutov, aký sa mi kedy dostal do rúk. Práca na tejto knihe mi priniesla veľkú radosť, rovnako ako spolupráca v rámci redakcie a celého vydavateľského procesu.
Kniha sleduje Sabu, tridsiatnika z Londýna, ktorý ako dieťa ušiel s bratom a otcom z Gruzínska, kde zúrila občianska vojna. Zanechali tam mamu a verili, že za nimi čoskoro príde, ale nikdy sa to nepodarilo a ona časom zomrela. Po rokoch Sabov otec konečne naberie odvahu vrátiť sa do vlasti a čeliť minulosti, ale onedlho sa prestane ozývať. Odchádza ho hľadať jeho starší syn, no čoskoro je aj on nezvestný. Saba sa musí vrátiť domov – aj keď sám v románe hovorí, že domov sa nikdy nedá vrátiť.
Vardiashviliho štýl je veľmi prekvapivý, osviežujúci, plný nečakaných jazykových aj dejových obrazov. Pri preklade som sa snažila čo najvernejšie preniesť jeho idiolekt hrou s jazykom, obmenami zaužívaných slovných spojení pre zachovanie rovnakého efektu ako v origináli. Jeden príklad za všetky – autorov „arse end of the Piccadilly line“ sa stal ritným koncom linky Piccadilly. Autor často pracuje s ľudovými poverami, rozprávkami, používa množstvo popkultúrnych odkazov a citátov z kníh. Čitateľovi predstavuje gruzínsku ľudovú slovesnosť a tradície, v našom kontexte takmer úplne neznáme. Text tiež dokresľujú miestami veľmi šťavnaté nadávky predovšetkým jednej z postáv, ktoré pre mňa, čo nenadávam skoro vôbec, boli naozaj výzvou. Našťastie som mala dobrých konzultantov!

Veronika Majerová

Preložila: Veronika Majerová
Redakcia: Anetta Letková
Zodpovedná redaktorka: Zuzana Májeková
Prebásnenie: Korina Krchniaková, Eva Zahradníková
Jazyková korektúra: Zuzana Andrejco Ferusová
Autor obálky: Juraj Vačko
Vydavateľstvo: DOT. (2025)

Nicol Hochholczerová: This Room Is Impossible to Eat

Debut Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť vyvolal polemiky, ktoré nie vždy súviseli s jeho literárnou kvalitou. Mňa viac zaujalo umenie autorky poeticky, no bez prikrášľovania sprostredkovať citlivú tému sexuálneho zneužívania dievčatka, neskôr mladej dievčiny oveľa starším mužom bez toho, aby (na rozdiel od iných kníh s podobnou tematikou) vynášala súdy. Ich vzťah vykreslila z perspektívy spočiatku naivnej protagonistky a nechala na čitateľstve, aby si medzi riadkami prečítali, ako rafinovane ju predátor manipuluje. Táto kniha sa jednoducho nedá ignorovať.
Bola som presvedčená, že by stálo za to predstaviť ju anglojazyčným čitateľom, a ponúkla som autorke, že jej pomôžem nájsť vydavateľstvo s tým, že by ju mal prekladať niekto generačne bližší. Nicol ma však uistila, že pre ňu nehrá rolu, že ani ja, ani môj manžel a spoluprekladateľ nie sme najmladší. Aby potenciálni vydavatelia vedeli, do čoho idú, výnimočne sme namiesto ukážky preložili celú knihu. Šéf vydavateľstva Parthian Books ju vyhlásil za „minimalistické veľdielo“ a rozbehol reklamnú kampaň, s akou som sa doteraz pri žiadnom našom preklade nestretla. Hlavnou prekladateľskou výzvou bolo nájsť vhodné jazykové prostriedky odzrkadľujúce premenu rozprávačky z dieťaťa na mladú ženu a trafiť jazykový register zodpovedajúci danému veku. Niektoré výrazy som konzultovala s mladšími známymi či so susedou, ktorá má tri deti vo veku od 13 do 19 rokov. Zhodou okolností knihu súčasne s nami prekladala do nemčiny Marie-Theres Cermann, mohli sme teda diskutovať o interpretáciách niektorých náznakov či obrazov a naše riešenia sme občas prebrali aj s autorkou. Kniha vychádza v máji a reakcia kritiky ukáže, nakoľko sme túto výzvu zvládli.

Julia Sherwood

Preložili: Julia a Peter Sherwoodovci
Redakcia: Gwen Davies
Autor obálky: Matt Needle
Vydavateľstvo: Parthian Books (2025)