Paul Valéry: Pohľady na súčasný svet klasika
Z francúzštiny preložila Jana Truhlářová
Úvahy nad atlasom sveta
Túto malú zbierku esejí venujem prednostne ľuďom, ktorí nie sú súčasťou nijakého systému, sú nestranní, a preto ešte dokážu slobodne pochybovať o tom, čo je pochybné, a neodmietať to, čo pochybné nie je.
*
Zozbieral som v nej vlastne len príležitostné štúdie. Niektoré sú z roku 1895, niektoré spred pár rokov, iné zo súčasnosti. Majú spoločné to, že sú esejami v najpravdivejšom zmysle slova, sú teda pokusmi. Pokúšajú sa o náčrty formulácií niekoľkých myšlienok, ktoré by sme zrejme mali nazvať politickými, keby to pekné slovo politika, pre väčšinu mysliacich vzrušujúce a príťažlivé, nevyvolávalo v autorovej mysli veľké zábrany a odpor. Autor si chcel len sám pre seba trochu objasniť niektoré pojmy, ktoré sa k nemu dostali zo sveta; definoval si ich tak ako iní vo svete a slúžia všetkým na svete na premýšľanie o ľudských skupinách, ich vzájomných vzťahoch a problémoch. Takto sa určite nepokúšajú upresňovať si pojmy tí, ktorí veciam rozumejú alebo sú ich súčasťou: sú to teda úvahy amatéra.
*
Neviem, prečo na mňa v tom čase (v rokoch 1895 a 1898) tak…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Paul Valéry
Paul Valéry
Foto: Archív autora(1871 Sète – 1945 Paríž) bol francúzsky básnik, filozof a esejista, jeden z najprenikavejších intelektuálov 20. storočia, autor niekoľkých zbierok poézie a mnohých filozofických esejí. Narodil sa krátko po porážke Francúzska vo francúzsko-pruskej vojne (1870 – 1871) a zomrel dva mesiace po ukončení druhej svetovej vojny. Celý jeho život filozofa, básnika, pacifistu a humanistu sa niesol v znamení vojnových konfliktov a podobne ako jeho predchodca Michel de Montaigne v 16. storočí, ktorý žil v časoch vojnového konfliktu, aj Valéry sa usiloval pozerať na svet z nadhľadu, sokratovskou formou cez vlastnú osobu, pričom ľudstvu kládol zásadné otázky. Valéry sa zaujímal predovšetkým o problémy intelektu, hraníc a mechanizmov poznania. Už v roku 1895 píše filozofické eseje Introduction à la méthode de Léonard de Vinci (Úvod k metóde Leonarda da Vinci, 1895), brilantnú úvahu o procese poznávania, a La Soirée avec monsieur Teste (Večer pána Testa, 1896), kde v osobe pána Testa vytvoril faustovskú postavu, svoje alter ego, človeka, ktorý pochopil zákony myslenia či ducha, a k tejto postave sa niekoľkokrát vrátil v cykle svojich poetických próz a esejí. V roku 1917 získal všeobecné uznanie symbolistickou básňou La jeune Parque (Mladá Parka), ktorou po dvadsaťročnej…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Jana Truhlářová
Foto: Archív autorkyJana Truhlářová
je literárna vedkyňa a romanistka. Vyštudovala francúzštinu a portugalčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde prednáša dejiny francúzskej literatúry a kultúry a vedie semináre spoločenskovedného prekladu. Vedecky sa venuje francúzskej literatúre 19. storočia, najmä románopiscom G. Flaubertovi, É. Zolovi a G. de Maupassantovi, o ktorých publikovala monografie Dlhá cesta k porozumeniu (2021), Krátka próza Guy de Maupassanta (1999) a mnohé články doma aj v zahraničí. Ďalšou oblasťou jej výskumu je recepcia francúzskej literatúry a kultúry na Slovensku, dejiny romanistiky a jej zakladateľov (Jozef Felix, Anton Vantuch). Týmto témam sa venuje v monografii Na cestách k francúzskej literatúre (2008), v dvoch editovaných zborníkoch a vo viacerých článkoch. Sporadicky prekladá z francúzštiny, najmä literatúru z oblasti spoločenských vied (A. Compagnon: Démon teórie, 2006).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa