O vzájomnom spájaní

Apeninský polostrov bol po stáročia sužovaný konfliktmi medzi jednotlivými mestskými štátmi, ktoré medzi sebou bojovali o politickú, hospodársku a kultúrnu dominanciu. Túto rozdrobenosť znásobovala aj cudzia nadvláda, a teda politické vplyvy zvonku; problémom bol aj neexistujúci spoločný jazyk ako jeden zo znakov národnej identity. Aj z týchto dôvodov tamojší intelektuáli bojovali za zjednotenie krajiny.

Do obdobia talianskeho Risorgimenta sa vracia aj Antonio Gramsci, ktorý v eseji Risorgimento a zjednotenie Talianska (minulosť a súčasnosť) píše o tom, ako bolo toto obdobie v jeho časoch vo výskumoch historikov a v dielach spisovateľov trestuhodne obchádzané. Všíma si viaceré kľúčové osobnosti – filozofa, politika, patriota a zakladateľa hnutia Mladé Taliansko Giuseppeho Mazziniho, politika, diplomata a vlastenca Camilla Bensa di Cavoura, kňaza a filozofa Vincenza Giobertiho a iných. Cituje z dostupných materiálov, najmä z programu piemontského politika a spisovateľa Massima D’Azeglia, ale odkazuje aj na názory novinárov a osobností publikované vo vtedajšej odbornej tlači (Nuova Rivista Storica). Práve D’Azeglio prišiel s liberálnymi reformami a potrebou hospodárskeho a inštitucionálneho zjednotenia krajiny. Gramsci aj pod jeho vplyvom uvažuje o potrebe spájania jednotlivých častí Apeninského polostrova do colného spolku – ktorý by bol prvým (teda najprv hospodárskym) predpokladom postupného politického a administratívneho zjednocovania Apeninského polostrova. Opisuje proces tohto zjednocovania, možné úskalia, no najmä pozitívne stránky celého procesu. Jeho úvahy o budovaní infraštruktúry a vzájomnom spájaní sa jednotlivých regiónov a budovanie cezhraničnej spolupráce sú dodnes aktuálne.

Ivan Šuša

Foto: Archív autora

Ivan Šuša

(1979) vyštudoval prekladateľstvo a tlmočníctvo talianskeho jazyka a kultúry a slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov vyučoval na bolonskej a neapolskej univerzite, aktuálne pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje dejinám talianskej literatúry a slovensko-talianskym medziliterárnym vzťahom. Je autorom viacerých vedeckých monografií a učebníc, vydaných doma i v zahraničí, napr. Holokaust v talianskej a slovenskej memoárovej literatúre (2009), Komparatistické a prekladové aspekty v slovensko-talianskych medziliterárnych vzťahoch (2011), Persecuzione del diverso e propaganda razziale (2013), Talianska literatúra v slovenskom prekladovo-recepčnom kontexte po roku 1989 (2017 a 2018) a i. V roku 2023 zostavil spolu so Zuzanou Nemčíkovou Antológiu súčasnej slovenskej literatúry v taliančine, ktorá vyšla v Ríme. Je tiež spoluautorom učebnice slovenčiny pre Talianov Corso di lingua slovacca (2022) publikovanej v Miláne.