Mihaela Miroiu: Myšlienky tieňa. Začiatky preklad

Obe spomienkové prózy sú z knihy Cu mintea mea de femeie (Mojím ženským rozumom). Bukurešť: Cartea Românească, 2017, s. 140 – 142; 166 – 170.

Z rumunčiny preložila Eva Kenderessy

Niekedy v roku 1992 vysielalo Rádio Rumunsko prvý rozhovor o feminizme. Ešte lepšie: o feministickej filozofii. Istý veľmi vnímavý a veľmi kultivovaný pán (nešpecializovaní novinári sa v tých časoch hľadali len ťažko) pozval Adriana Miroia, aby on v hodinovom interview porozprával o feministickej filozofii.

„Tak to bude omnoho lepšie, pán Miroiu. Bude to mať omnoho väčšiu váhu a vierohodnosť, ak o tejto téme porozpráva muž filozof.“

Adrian bol zmätený. Zdalo sa mu to nemiestne. Vedel omnoho menej než ja, s výnimkou feministickej epistemológie bolo jeho poznanie vo všeobecnosti z druhej ruky, via manželka. Rozohnala som jeho pochybnosti:

„Choď a sprav ten rozhovor. Je omnoho dôležitejšie, aby sa tieto myšlienky a argumenty dostali k poslucháčom, než aby som si ja zanovito stavala hlavu na principiálnom probléme: teda že ani len v tejto oblasti, so ženami tvorkyňami a z ich perspektívy neuznáme ich kompetencie. Napokon,…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Mihaela Miroiu

Mihaela Miroiu

Mihaela MiroiuFoto: Archív autorky

(1955, Hunedoara) je feministická filozofka a aktivistka, jedna zo zakladateliek porevolučných rodových štúdií v Rumunsku. Od roku 1997 pôsobila ako profesorka, istý čas aj ako dekanka bukureštskej Národnej univerzity politických štúdií a verejnej správy (Școala națională de studii politice și administrative). Jej výskumné záujmy zahŕňajú politické, najmä feministické teórie, politickú etiku, aktuálne politické ideológie a rodové politiky.

Miroiu písala krátku i dlhšiu prózu ešte v období socializmu, no nič nepublikovala. Od deväťdesiatych rokov však vydala viacero filozofických i politologických či širšie spoločenskovedných kníh, vždy s feministickou perspektívou: Gândul umbrei. Abordări feministe în filozofia contemporană (Myšlienky tieňa. Feministické prístupy v súčasnej filozofii) z roku 1995, v druhom vydaní v roku 2020; Convenio. Despre natură, femei şi morală (Convenio. O prírode/povahe, ženách a morálke) z roku 1996, v reedícii v roku 2002; Societatea Retro (Retro spoločnosť) z roku 1999; Drumul către autonomie. Teorii politice feministe (Cesta k autonómii. Feministické politické teórie) z roku 2004; Avem loc unii de alții? Democratizare și feminism (Máme dosť miesta pre všetkých? Demokratizácia a feminizmus) z roku 2024. Spolupracovala na viacerých kolektívnych dielach.

Mnohé jej texty (najčastejšie v angličtine) boli prednesené na medzinárodných fórach, publikované…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Eva Kenderessy

Eva KenderessyFoto: Helena Tapajnová

Eva Kenderessy

(1978) vyštudovala etnológiu a rumunský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí ako literárna vedkyňa a redaktorka časopisu World Literature Studies v Ústave svetovej literatúry SAV. Z rumunčiny prekladá najmä prózu (zbierky Nostalgia, Melanchólia a román Solenoid do Mirceu Cărtăresca, romány Malíčky od Filipa Floriana a Sklenená záhrada od Tatiany Țîbuleac), divadelné hry (Gianina Cărburariu: Veľké tlačené), poéziu (Poslední pionieri Východu. Antológia súčasnej rumunskej poézie, ed. Claudiu Komartin) aj dokumentárne filmy (Paralelné životy, Desať rokov lásky). Ako zostavovateľka v roku 2017 pripravila číslo Revue svetovej literatúry venované po rumunsky písanej literatúre z Moldavskej republiky. S Janou Páleníkovou sa podieľala na príprave čísla Verzie venovaného rumunskej krátkej próze (2022).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!