Mihaela Miroiu: Komunizmus bol štátny patriarchát, nie štátny feminizmus preklad
V roku 2007 som bola prizvaná, aby som pre časopis Aspasia: International Yearbook of Central, Eastern and Southeastern European Women‘s and Gender History (č. 1, s. 197 – 246) napísala text, ktorý mal vyvolať zásadnú diskusiu. Témou fóra bol vzťah medzi feminizmom a komunizmom. Fórum sa nazývalo „Is ‘communist feminism’ a contradictio in terminis?“. Z môjho pohľadu je „komunistický feminizmus“ spojenie, ktoré si protirečí. Do diskusie som predložila myšlienky a argumenty uvedené v nasledujúcom texte. Celá plejáda popredných feministických autoriek z USA a východnej Európy zdvihla podhodenú rukavicu a vyslovila sa k myšlienkam, ktoré si prečítate nižšie. Pokiaľ ide o mňa, môj prístup bol normatívny, filozofický. Kritika môjho pohľadu prišla z mnohých strán. Dokonca ma prekvapilo, keď jedna americká autorka, ktorá má bližšie k socialistickému feminizmu, otvorene povedala, že tento text otriasol niektorými jej hlboko zakorenenými predstavami.
Feminizmus (-izmy) ako ideál a ako ideológia
Odvolávam sa na koncept, ktorý považujem za normatívny pre politický, morálny a kultúrny feminizmus: na autonómiu žien (auto-nomos). Keď je autonómia podkopávaná patriarchátom, neexistuje ani spravodlivá rodová súťaž, ani skutočné rodové partnerstvo. Preto…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Mihaela Miroiu
Mihaela Miroiu
Foto: Archív autorky(1955, Hunedoara) je feministická filozofka a aktivistka, jedna zo zakladateliek porevolučných rodových štúdií v Rumunsku. Od roku 1997 pôsobila ako profesorka, istý čas aj ako dekanka bukureštskej Národnej univerzity politických štúdií a verejnej správy (Școala națională de studii politice și administrative). Jej výskumné záujmy zahŕňajú politické, najmä feministické teórie, politickú etiku, aktuálne politické ideológie a rodové politiky.
Miroiu písala krátku i dlhšiu prózu ešte v období socializmu, no nič nepublikovala. Od deväťdesiatych rokov však vydala viacero filozofických i politologických či širšie spoločenskovedných kníh, vždy s feministickou perspektívou: Gândul umbrei. Abordări feministe în filozofia contemporană (Myšlienky tieňa. Feministické prístupy v súčasnej filozofii) z roku 1995, v druhom vydaní v roku 2020; Convenio. Despre natură, femei şi morală (Convenio. O prírode/povahe, ženách a morálke) z roku 1996, v reedícii v roku 2002; Societatea Retro (Retro spoločnosť) z roku 1999; Drumul către autonomie. Teorii politice feministe (Cesta k autonómii. Feministické politické teórie) z roku 2004; Avem loc unii de alții? Democratizare și feminism (Máme dosť miesta pre všetkých? Demokratizácia a feminizmus) z roku 2024. Spolupracovala na viacerých kolektívnych dielach.
Mnohé jej texty (najčastejšie v angličtine) boli prednesené na medzinárodných fórach, publikované…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Eva Kenderessy
Foto: Helena TapajnováEva Kenderessy
(1978) vyštudovala etnológiu a rumunský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí ako literárna vedkyňa a redaktorka časopisu World Literature Studies v Ústave svetovej literatúry SAV. Z rumunčiny prekladá najmä prózu (zbierky Nostalgia, Melanchólia a román Solenoid do Mirceu Cărtăresca, romány Malíčky od Filipa Floriana a Sklenená záhrada od Tatiany Țîbuleac), divadelné hry (Gianina Cărburariu: Veľké tlačené), poéziu (Poslední pionieri Východu. Antológia súčasnej rumunskej poézie, ed. Claudiu Komartin) aj dokumentárne filmy (Paralelné životy, Desať rokov lásky). Ako zostavovateľka v roku 2017 pripravila číslo Revue svetovej literatúry venované po rumunsky písanej literatúre z Moldavskej republiky. S Janou Páleníkovou sa podieľala na príprave čísla Verzie venovaného rumunskej krátkej próze (2022).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa