Kočovné stretnutia Sylvie Germain

Zbierka esejí Rendez-vous nomades (Kočovné stretnutia, 2012), z ktorej vyberáme esejistické texty Réalité et imagination (Skutočnosť a predstavivosť), Apostille (Krátka poznámka na okraj) a Pourquoi (Prečo), je autorkinou reflexiou o tom, čo formovalo jej myslenie, podľa čoho si vyberá témy, o ktorých píše, a čo pre ňu znamená čítať a písať. Tomu zodpovedá aj členenie jednotlivých častí (súčasný stav, slová-zábrany, ako Boh, viera, náboženstvo, skutočnosť a predstavivosť, čítať/písať). Hoci východiskom uvažovania je autorkina osobná skúsenosť, jej úvahy majú širšiu platnosť. Ako hovorí, písať znamená usilovať sa „aspoň trochu pochopiť, čo je ľudské“.

V eseji Skutočnosť a predstavivosť S. Germain hovorí o schopnosti „otvoriť sa, žasnúť a skúmať“, ktorú pripisuje viere, a najmä predstavivosti, pričom aj jej prostredníctvom človek vníma a poznáva svet. Predstavivosť nám pomáha lepšie chápať a vidieť to, čo sa deje okolo nás, a tým aj predvídať a včas a zodpovedne konať. No ani ona nedokáže byť vždy oporou rozumu, ako konštatuje S. Ger­main, zvlášť vtedy, keď sa snažíme pochopiť vojnové besnenie a nezmyselné zabíjanie, akým bol (napríklad, ale nielen) holokaust. O potrebe klásť si otázky, pričom nezáleží na tom, či na ne dostaneme odpoveď, hovorí v eseji Prečo. Nebezpečenstvo absencie premýšľania, ľahostajnosti, apatie, lenivosti ducha, vďaka ktorým sa v dejinách mohli idey ako národ, rasa či náboženstvo zmeniť v nenávistné činy jednotlivcov i más, totiž nie je len otázkou minulosti, ale týka sa aj súčasnosti, dnes možno pálčivejšie než kedykoľvek za posledné desaťročia. Subtílne, spirituálne ladené úvahy S. Germain pobádajú k stíšeniu, k načúvaniu, k pozornosti v každodennom živote. Nahlodávajú náš domnelý pocit istoty, vyrušujú svojou naliehavosťou, vyvolávajú nepokoj. Napokon, tak ako celé autorkino dielo. Námaha myslenia je však prísľubom objavovania netušených hĺbok a nejasných zákutí ľudskej duše.

Silvia Rybárová

Foto: Archív autorky

Silvia Rybárová

vyštudovala anglický a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po získaní doktorátu z literárnej vedy pôsobila na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V súčasnosti pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV. Vo svojom výskume sa zameriava na súčasnú francúzsku literatúru a skúma problematiku dejín, pamäti a identity. Príležitostne sa venuje prekladu esejistických a literárnoteoretických textov.