Hanya Yanagihara: Do raja anotácia
Hanya Yanagihara v románe Do raja píše o tom, do akej miery závisí formovanie našej identity od prostredia, v ktorom žijeme. Kniha má tri časti, tri zdanlivo samostatné rozprávania, ktoré sa odohrávajú v minulosti, prítomnosti a budúcnosti s časovým odstupom sto rokov, sú to vlastne akoby tri podoby možných dejín USA. Rozprávanie nie je prepojené postavami, hoci sa to na prvý pohľad zdá, lebo mená postáv sa opakujú, ale miestom, kde sa jednotlivé časti románu odohrávajú. Každá časť je napísaná iným štýlom, ktorý bolo treba preniesť do prekladu, nehovoriac o tom, že kniha má až päť rozprávačov a každý z nich má tiež vlastný štýl (napr. pri jednom autorka vizuálne neodlišuje jeho priamu reč, ale vkladá ju do nepriamej reči) – pri prekladaní som občas mala pocit, že nepracujem na jednej, ale na piatich knihách. Zúročila som predchádzajúcu skúsenosť s autorkinou tvorbou, keďže som už preložila jeden jej román (Lesní ľudia, Slovart, 2016). Už pri ňom ma oslovil jej štýl písania, páčilo sa mi, že sa venuje aktuálnym témam, ktoré rezonujú (nielen) v americkej spoločnosti, ako miestami spája beletristický štýl s priam vedeckým jazykom, no množstvo dlhočizných súvetí, časté, dlhé a podrobné opisy či zvláštna lexika a pod. mi občas dali zabrať. Yanagihara pochádza zo zmiešanej havajsko-kórejskej rodiny a rada do svojej prózy vnáša prvky iných, nám vzdialených kultúr. Tie, samozrejme, treba čitateľom priblížiť, čo znamená, že si ich prekladateľ musí vyhľadať, prípadne overiť s odborníkmi. V tejto súvislosti ma trochu škrie iba to, že autorka trvala na jednotnom prepise havajských slov, ktorý sa ustálil na Havaji, hoci aj po slovensky vieme havajské slová prepísať tak, aby bola zachovaná ich výslovnosť (napr. dlhé samohlásky ā, ī, ū, ē, ō môžeme prepísať ako á, í, ú, é, ó). Tak či onak, táto kniha bola pre mňa jedno veľké dobrodružstvo, za čo ti, milá Hanya, veľmi ďakujem.
Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.