Friedrich Nietzsche: Mimo dobra a zla anotácia
Friedrich Nietzsche, dnes azda najaktuálnejší zo slávnych nemeckých filozofov, vo svojej práci Mimo dobra a zla hovorí: „Z jedného jazyka do druhého je najťažšie preložiť tempo jeho štýlu.“ Keď sa to nepodarí, aj „poctivo mienené preklady“ môžu byť ako „nezámerné vulgarizácie originálu takmer falzifikátmi“. Čo mieni tempom, upresňuje jeho poznámka o pár riadkov nižšie: „Myšlienky dlhé, ťaživé, tvrdé, nebezpečné, no tempo galopu a tej najsamopašnejšej dobrej nálady.“ Hoci ňou vzdáva hold Machiavellimu, je zrejmé, že by bol rád, keby sa v očiach čitateľov vzťahovala aj na jeho vlastné dielo.
Nietzsche je geniálny mysliteľ. Ako klasický filológ je však zároveň aj znalcom a majstrom jazyka. Jeho texty sa v ničom nepribližujú suchopárne abstraktnému či akademicky triezvemu štýlu väčšiny jeho filozofických kolegov. Pri výklade svojich myšlienok využíva širokú škálu literárnych žánrov a jazykových prostriedkov. Ťažiskom tejto jeho práce je síce analýza rôznych fenoménov vzťahujúcich sa k problému krízy európskej morálky a hodnôt, jej výsledky však formuluje bohatým a pôsobivým metaforickým jazykom (Ach, čím že ste, vy moje napísané a namaľované myšlienky! Nebolo to ani tak dávno, čo ste ešte boli také pestré, mladé a zlovoľné, že ste ma nútili kýchať a smiať sa – a teraz? Už vyprchala vaša novosť a niektoré z vás, čoho sa obávam, chystajú sa stať pravdami: vyzerajú už tak nesmrteľne, tak srdcervúco počestne, tak nudne!). Súčasťou jeho výkladu sú početné aforizmy, sarkastické rýmovačky či záverečná, veľmi osobná, autobiograficky ladená báseň.
Z prekladateľského hľadiska je tento Nietzscheho text skutočnou lahôdkou. Aby si ho však prekladateľ užil, musí sa k nemu najprv namáhavo prehrýzť rozlúsknutím mnohých filozofických, etymologických i terminologických orieškov, uplatňujúc pri tom všetky naučené pravidlá i skúsenostné grify prekladateľského remesla, ktorými disponuje.
Preklad knihy z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.