Antonio Gramsci: Risorgimento a zjednotenie Talianska (minulosť a súčasnosť) klasika

Z taliančiny preložil Ivan Šuša

Ako píše U. G. Mondolfo v časopise Nuova Rivista Storica, dnes už detailne poznáme nátlakové systémy vlád, policajné násilie, nepokoj a odvahu vlastencov, sprisahania a inkvizície, povstalecké vzbury a represie, ktoré vytvárajú honosnú pitoresknú časť našich dejín – talianskeho Risorgimenta¹. Detailne tiež boli vyrozprávané životné príbehy aktérov historických udalostí, a to bez ohľadu na to, či ide o hlavné alebo vedľajšie osobnosti. Vo väčšine prípadov sa publikovali policajné dokumenty, spisy jednotlivých prípadov, listy konšpirátorov a informátorov, odsúdených i prenasledovateľov.

1) Risorgimento (z tal. risorgere) – obdobie talianskeho národného obrodenia (väčšinou datované rokmi 1815 –1861), historicky známe najmä túžbou po slobode a následným procesom zjednotenia jednotlivých častí Apeninského pol­ostrova do celistvého štátneho celku. Táto túžba vyvrcholila v roku 1861 vznikom Talianskeho kráľovstva, resp. v roku 1870, keď sa k tomuto celku pripojil ako posledný v poradí Rím. Niektoré historické zdroje uvádzajú aj skoršie obdobie jeho vzniku (pozn. prekl.).

A aj napriek tomu ešte o Risorgimente nemáme spísané dejiny; ba čo viac, väčšina vedcov si vôbec nerobí starosti so zbieraním materiálov, ktoré by sa dali použiť na tento účel. Ak totiž…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Antonio Gramsci

Antonio Gramsci

Foto: Archív autora

(1891 – 1937) patrí dodnes medzi najvýznamnejších talianskych intelektuálov 20. storočia. Jeho početné výskumy sa týkajú viacerých vedných disciplín, najmä filozofie, politológie (a politiky), lingvistiky a literárnej vedy. Patril medzi presvedčených ľavicových marxistických mysliteľov, bol spoluzakladateľom a tajomníkom Talianskej komunistickej strany (PCI), ako člen parlamentu aktívnym politikom najprv v radoch socialistickej PSI, neskôr PCI a spolu s Palmirom Togliattim a Angelom Tascom redaktorom turínskeho ľavicového kultúrno-spoločenského týždenníka L’Ordine Nuovo. Po nástupe fašistickej moci ho ako predstaviteľa opozície (aj napriek parlamentnej imunite) v roku 1926 zatkli a odsúdili. Väzenský život sa aktívne podpísal aj na jeho chatrnom zdraví, zomrel iba tri dni po prepustení na slobodu v roku 1937.

Gramsci po sebe zanechal dielo Quaderni del carcere (Väzenské zošity, ako celok vo forme kritického vydania vyšlo v r. 1975; v českom preklade ako Sešity z vězení v preklade Jaroslava Pokorného, Československý spisovatel, 1959), ktoré písal v cele. Spolu ide o 32…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Ivan Šuša

Foto: Archív autora

Ivan Šuša

(1979) vyštudoval prekladateľstvo a tlmočníctvo talianskeho jazyka a kultúry a slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Niekoľko rokov vyučoval na bolonskej a neapolskej univerzite, aktuálne pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje dejinám talianskej literatúry a slovensko-talianskym medziliterárnym vzťahom. Je autorom viacerých vedeckých monografií a učebníc, vydaných doma i v zahraničí, napr. Holokaust v talianskej a slovenskej memoárovej literatúre (2009), Komparatistické a prekladové aspekty v slovensko-talianskych medziliterárnych vzťahoch (2011), Persecuzione del diverso e propaganda razziale (2013), Talianska literatúra v slovenskom prekladovo-recepčnom kontexte po roku 1989 (2017 a 2018) a i. V roku 2023 zostavil spolu so Zuzanou Nemčíkovou Antológiu súčasnej slovenskej literatúry v taliančine, ktorá vyšla v Ríme. Je tiež spoluautorom učebnice slovenčiny pre Talianov Corso di lingua slovacca (2022) publikovanej v Miláne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa