Amin Maalouf: Stroskotanie civilizácií preklad
Z francúzštiny preložila Katarína Bednárová
IV
Svet v rozklade
1
Na úsvite 20. storočia zaznelo, že svet poznačí „konflikt civilizácií“, a to predovšetkým konflikt náboženstiev. Navzdory tomu, ako znepokojivo to zapôsobilo, skutočnosť túto predpoveď nevyvrátila. Najťažším omylom bolo predpokladať, že „stret“ rôznych kultúr posilní vnútornú súdržnosť každej z nich. Lenže stal sa opak. Dnešné ľudstvo necharakterizuje tendencia zomknúť sa v širokej jednote, ale práve náchylnosť k rozdrobovaniu a rozdeľovaniu, často sprevádzanému násilnosťami a neznášanlivosťou.
To sa evidentne potvrdzuje v arabsko-moslimskom svete, ktorý akoby vzal na seba všetky prechmaty našej doby a znásoboval ich ad absurdum. Aj keď nenávisť medzi ním a zvyškom sveta neprestajne rastie, najhoršie rozbroje sa dejú v jeho vnútri, ako o tom svedčia nespočetné krvavé konflikty, ktoré sa tam odohrali za posledné desaťročia, od Afganistanu po Mali cez Libanon, Sýriu, Irak, Líbyu, Jemen, Sudán, Nigériu či Somálsko.
To je dozaista extrémny prípad. V ostatných „civilizačných areáloch“ nebadať rovnakú úroveň rozvratu. Ibaže tendencia rozdeľovania a etnizovania sa potvrdzuje všade. Pozorujeme ju v americkej spoločnosti, čo viedlo zlomyseľné jazyky hovoriť o „Rozpojených štátoch“. Pozorujeme ju v Európskej…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Amin Maalouf
Amin Maalouf
Foto: Archív autorasa narodil 25. februára 1949 v Bejrúte v učiteľskej rodine. Po štúdiu ekonómie a sociológie pracoval ako reportér a pokrýval mnohé udalosti po celom svete vrátane zvrhnutia Etiópskeho cisárstva v septembri 1974 a boja o Saigon v marci a apríli 1975. Od roku 1976 žije vo Francúzsku. Výlučne literárnej tvorbe sa venuje od roku 1984, publikuje romány, eseje a operné libretá. V roku 1993 získal Goncourtovu cenu za román Le Rocher de Tanios (Taniova skala), v roku 1998 Európsku cenu za esej Les Identités meurtrières (Vražedné identity) a v roku 2010 Cenu princa Astúrskeho za literárne dielo preložené do päťdesiatich jazykov.
V rokoch 2007 – 2008 predsedal na pozvanie Európskej komisie expertnej skupine pre viacjazyčnosť, ktorá uverejnila správu s názvom Un défi salutaire: comment la multiplicité des langues pourrait consolider l’Europe (Ako by rozmanitosť jazykov mohla posilniť Európu).
Maalouf získal čestný doktorát na viacerých univerzitách: Katolícka univerzita v Louvaine (Belgicko), Univerzita v Tarragone (Španielsko), Univerzita v Évore (Portugalsko), Americká univerzita v Bejrúte (Libanon) a Ottawská univerzita (Kanada).
V roku 2021 mu bola udelená literárna cena Prix des ambassadeurs za knihu Le naufrage des civilisations (Stroskotanie civilizácií).…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Katarína Bednárová
Foto: Archív autorkyKatarína Bednárová
(1954) pôsobí na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV. Prednáša dejiny francúzskej literatúry 20. storočia, teóriu literatúry a prekladu, vedie semináre umeleckého prekladu z francúzskej literatúry. Francúzsku literatúru prekladá od roku 1977 časopisecky a knižne. V slovenských vydavateľstvách jej vyšli napr. preklady A. Delbéeovej (Osud jednej ženy, 1988), B. Viana (Jeseň v Pekingu, 1990, 2005; Dušpastier z plavárne, 2002), A. Chedidovej (Géricault, 1994), A. Ernaux (Miesto medzi ľuďmi, Žena, 1994), M. Tourniera (Kráľ tmy, 1997), S. Becketta (Prvá láska, 2001; Malone umiera, 2004), I. Kadareho (Spiritus, 2002), L.-F. Célina (Cesta do hlbín noci, 2009) a i. Prácu s mladými talentovanými adeptkami umeleckého prekladu zúročila vo výberoch a v asistovaných prekladoch z francúzskej literatúry publikovaných v Revue svetovej literatúry (2009, 2015, 2018). V roku 2023 zostavila číslo Verzie Parížska čítanka.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa