Prekladatelia odporúčajú nové knihy

Claudia Piñeiro: Kto z nás

Knihy hispánskych autorov v slovenskom preklade vychádzajú veľmi zriedkavo a hispánskych autoriek ešte zriedkavejšie. Preto ma nesmierne potešilo, keď sa vydavateľstvo Artforum rozhodlo uviesť do nášho kultúrneho kontextu tvorbu Argentínčanky Claudie Piñeiro. V španielsky hovoriacom prostredí, ale aj v prekladoch do angličtiny či nemčiny sa Piñeiro preslávila najmä románmi s prvkami detektívky, noirovej literatúry či politického thrilleru, v ktorých zločin pramení z komplexného tkaniva spoločenských nerovností. Cit pre budovanie napätia autorka výborne pretavila aj do šestnástich poviedok zo zbierky Kto z nás (Quién no). „Veľký“ zločin tu však nahrádzajú „malé“ osobné drámy, ktoré sa odohrávajú v skrytosti, za zatvorenými dverami či kdesi hlboko vo vnútri – za zatvorenými ústami. Niektoré autorka iba naznačí, iné pod tlakom okolností vyústia do skratového konania či náhleho precitnutia. Pri preklade ma najviac bavilo skúmať, ako Claudia Piñeiro svoje charakteristické rozprávačské postupy rozvíja na krátkej textovej ploche, ako pracuje s tajomstvom, nevypovedanými skutočnosťami a symbolmi. Najviac ma azda potrápila poviedka, ktorej dej sa krúti okolo obnovenia pripojenia plynu, keďže nie som veľmi technický typ a každú jednu „rúrku“ a „prípojku“ som musela konzultovať. Mnohému som sa, ako vždy, priučila z precíznej redakcie Kataríny Juskovej. No a klobúk skladám aj pred autorkou grafického dizajnu Máriou Rojko za nápad začleniť do knižky ilustrácie Viery Kraicovej. S tvorbou argentínskej autorky sa podľa môjho názoru vynikajúco dopĺňajú. Veď posúďte sami!

Barbara Sigmundová

Preklad: Barbara Sigmundová
Redakcia: Katarína Jusková
Korektúry: Silvia Bálintová
Dizajn a grafická úprava: Mária Rojko
Ilustrácie: Viera Kraicová
Vydavateľstvo: Artforum, 2021

Preklad formou štipendia a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Trevor Noah: Vinný od narodenia

Trevor Noah patrí medzi popredných svetových stand-up komikov a moderátorov. V USA uvádza satiricko-politickú The Daily Show. Autobiografia Vinný od narodenia je presiaknutá jeho typickým pohotovým humorom, cez ktorého prizmu pozoruje svet okolo seba, nastavuje mu zrkadlo a spochybňuje ho. Keďže sa v Južnej Afrike narodil počas obdobia apartheidu matke černoške z kmeňa Xhosa a otcovi Švajčiarovi, rodina ho musela skrývať, aby ho úradníci neprišli zobrať. Na život sa však nepozerá tragicky – práve naopak, prostredníctvom vtipných príhod a skúseností z mladosti vykresľuje život v Južnej Afrike na sklonku apartheidu, ako aj po ňom. Kniha ponúka čitateľovi jedinečný obraz o živote v Afrike a nebojí sa otvoriť témy rasizmu, chudoby či neznášanlivosti. Vďaka humoru však tieto otázky autor rieši s nadhľadom a dokáže ponúknuť novú, sviežu perspektívu. Priestor tu dostávajú aj typické detské šibalstvá, príbehy z dospievania a dojemné situácie z dospelosti komika. Slovenskému publiku kniha ozrejmuje spoločenské a kultúrne pomery v Južnej Afrike. Opisuje spolunažívanie niekoľkých kmeňov a kultúr na jednom geografickom území, ako aj situáciu, v ktorej sa ocitla jeho matka Patricia, keď sa rozhodla otehotnieť s belochom. Práve vďaka jej výchove, láske a dôvtipu je dnes z Trevora človek s jedinečným pohľadom na svet. Veľkú časť života strávil ako outsider a nechcená súčasť spoločnosti, a preto sa dokáže vcítiť do problematiky, ktorá ovplyvňuje aj nás. Reálie a pomery Afriky sú možno v našich končinách nepoznané, no o to viac môže kniha prekvapiť a čitateľa pozitívne naladiť vo vzťahu k tomuto pre nás vzdialenému kontinentu. Práve tento rozmer predstavoval aj prekladateľský oriešok v podobe názvov kmeňov, príslušníčok daných kmeňov alebo prídavných mien, ktoré sú od nich odvodené. Pri riešení tohto problému som sa obrátil na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, zatiaľ čo s Ústavom svetovej literatúry SAV som riešil ustálený názov revolúcie, ktorá sa odohrala v Južnej Afrike koncom 20. storočia. Taktiež mi pri preklade veľmi pomohla skutočnosť, že dobre poznám autorove stand-up vystúpenia a sledujem jeho Daily Show, takže som vedel, aký typ humoru používa, ako buduje pointu vtipu a s akou radosťou dáva veci do súvisu pomocou prirovnaní a metafor.

Jozef Ferencz

Preklad: Jozef Ferencz
Redakcia: Adriana Oravcová
Vydal: Tatran, 2021

Domenico Starnone: Dôvernosti

Počas dlhých covidových týždňov a mesiacov sa síce nedalo navštíviť kaderníctvo či flámovať, no prekladať bolo možné, a tak mi tento rok vyšiel preklad nateraz posledného románu Domenica Starnoneho: Dôvernosti. V slovenčine ide o jeho druhý román. Podobne ako pri Zviazaných (Inaque, 2019), autor píšuci úsporným, presným štýlom neplytval slovami a rozprávanie vyskladal z pohľadu troch rôznych postáv na udalosti, na to, čo sa stalo, čo sa nestalo a to, čo sa možno malo stať. V Dôvernostiach je to svet intelektuála, učiteľa a spisovateľa, ktorého aj desaťročia po rozchode s osudovou ženou Teresou straší prízrak zahanbujúcej dôvernosti, ktorú jej vyzradil v rámci mileneckej hry.

Nechcem veľa z knihy prezrádzať, no nielen zo svojho čitateľského (a neskôr prekladateľského) zážitku, ale aj zo spätnej väzby od iných čitateľov môžem povedať, že Starnoneho nepovrchné písanie dokáže ísť aj do hĺbky životných paradoxov, aj veľmi dobre pobaviť.

Peter Bilý

Preklad: Peter Bilý
Redakcia a korektúry: Martina Kubealaková
Obálka a ilustrácia: Barbora Šajgalíková
Vydavateľstvo: Inaque (2021)

Frank Tallis: Žiť sa musí

Britský spisovateľ a psychoterapeut Frank Tallis priniesol svoju knihu o dejinách a prínosoch psychoterapie Žiť sa musí v čase, keď „štatistiky duševného zdravia ukazujú, že ako sa podmienky na život zlepšujú, my (a naše deti) sme čoraz smutnejší, ustarostenejší a osamelejší. Môžeme očakávať, že v dô­sledku pandémie spôsobenej vírusom Covid-19 tieto čísla stúpnu nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo.“

Ako sám dobre vie, nie každý, kto sa trápi, vyhľadá odbornú pomoc. Práve preto spísal prehľad dejín a prístupov psychoterapie od Freudovej psychoanalýzy po Shapirovej EMDR, od liečby rozprávaním cez elektrošoky až po extrémne nápady ako navodzovanie umelej kómy na potlačenie traumatických spomienok. Predstavuje prelomové objavy aj slepé uličky (občas úsmevné, občas kruté) v rôznych oblastiach: bezpečie, identita, sex, chcenie, zmysel a ďalšie. Cez príbehy veľkých postáv psychológie a psychiatrie aj cez príbehy svojich pacientov a pacientiek opisuje vývoj predstáv o ľudskom vnútre a rôzne pokusy rozdeliť a kategorizovať jeho pochody. To všetko veľmi zrozumiteľným a prístupným jazykom, lebo jeho zámerom bolo osloviť širokú verejnosť a azda ju primäť k lepšej starostlivosti o svoje duševné zdravie.

Text sprevádzajú fotografie osobností či umeleckých diel, na ktorých Tallis ilustruje niektoré opisované javy – okrem iných tu nájdeme napríklad niekoľko obrazov amerického maliara Edwarda Hoppera.

Tallis neponúka skratkovité návody na životné šťastie, ale ukazuje, aká rôznorodá a nápaditá je psychoterapeutická prax, ktorá sa snaží na každú ťažkosť a trápenie nájsť tú najvhodnejšiu metódu liečby.

Pre mňa bol preklad tejto knihy počas celosvetového lockdownu asi tou najlepšou terapiou. Už len čítať si o rôznych prístupoch a predstavovať si, ako by zabrali, je veľká pomoc. Pri hľadaní odborných termínov som si veľakrát preštudovala aj čosi viac, len tak, zo zvedavosti. Listovala som si v lexikóne psychológie, začítala sa do života Viktora Frankla, ktorý skúmal svojich spoluväzňov v koncentračnom tábore a zistil, že nezáleží na vonkajších podmienkach, ale oveľa viac na tom, ako ich vnútorne prežívame. Pustila som sa diel Ericha Fromma, skúmala som, Ako sa ľudia hrajú podľa Erica Berna, zišla sa mi aj Psychológia pre násťročných, ktorú som kedysi kúpila synovi. V citáciách sa objavili aj Richard Dawkins, Daniel Kahneman, Olivia Laing a mnohí ďalší a ďalšie.

Kniha prešla odbornou redakciou, ďakujem za ňu psychoterapeutke Ľubici Kečkešovej, s ktorou som spolupracovala už pri preklade Tallisovej prvej knihy z jeho psychoterapeutickej praxe Nevyliečiteľný romantik.

Lucia Halová

Preklad: Lucia Halová
Redakcia: Martina Kubealaková
Odborná redakcia: Ľubica Kečkešová
Obálka: Barbora Šalgalíková
Vydavateľstvo Inaque, 2021

Preklad tejto knihy podporil formou štipendia Fond na podporu umenia

Ali Smith: Jar

Britská spisovateľka Ali Smith sa slovenskému čitateľovi knižkou Jar prihovára už tretíkrát tretí rok po sebe. Aj keď Jar dejovo na predošlé dve časti tetralógie Jeseň a Zima nenadväzuje, nadväzuje na ne všetkým ostatným, a jednako zostáva nová. Prostredníctvom trojice hlavných postáv Richarda, Britt a Florence poukazuje na závažné problémy dnešnej doby a ich slovami, činmi a myšlienkami volá ľudské svedomie, aby sa vydalo do hlbších vôd, vyslobodilo sa zo zamotaných sietí, rozdelení na farby a čiary, a prestalo rátať úspech počtom obdivovateľov. Jar pozýva prinavrátiť úctu literatúre, umeniu a nadovšetko dobru: „Ona je, ako to povedať? Ďalšie staré slovo z histórie a piesní, čo dnes v reálnom živote už nikto nepoužíva. Ona je dobrá.“ V románe dominuje téma neľudských podmienok v britských záchytných centrách pre imigrantov, ktorej inšpiráciou boli svedectvá ľudí, čo si nimi prešli.

Prekladať Jar bolo pre mňa ako obvykle pri Ali Smith úžasné a náročné zároveň. Autorkina nekonečná hravosť so slovami, prešmyčkami a odkazmi ma nútila zastavovať sa, premýšľať a snažiť sa v slovenčine tvoriť čo najtrefnejšie a, pokiaľ to originál v danej chvíli cieli, tak aj úsmevne. Napriek tomu je nádej Jari opatrná. Akoby chcela potvrdiť slová Paddy, Richardovej priateľky: „Ozajstná nádej je v skutočnosti neprítomnosť nádeje“.

Kristína Svrčková

Preklad: Kristína Svrčková
Redakcia: Magdaléna Poppelková
Dizajn a grafická úprava: Mária Rojko s použitím ilustrácie Veroniky Klímovej
Vydavateľstvo: Artforum (2021)