Rosemarie Schulak: Das andere Brot / Die Geschichte einer Selbstwerdung recenzia

Delta X
Wien 2020
340 strán

Súčasná rakúska spisovateľka Rosemarie Schulaková (1933) píše prózu aj poéziu, je častou recenzentkou literárnych diel domácej i zahraničnej proveniencie. Na svojom konte má 11 zväzkov lyriky, spomeňme aspoň zbierky Vom Sprechen und Schweigen (1990), Lichtspuren (1991), Dort, wo ich bin (1992), Mondreden (2001) alebo nemecko-slovinskú knižku Erinnerungen an Piran/Spomini na Piran (2011). Pre autorku sú charakteristické motívy času, individuálnej a kolektívnej pamäti, spomienok (najmä v súvislosti s vojnou), motívy verbálnej i neverbálnej komunikácie, medziľudských vzťahov, osamelosti či sociálnej izolácie a úsilia o ich prekonanie.

Schulaková sa často vracia k minulosti, no neopomína pritom ani súčasnosť. Jej román Die vergessen sind z roku 1997 vyšiel aj v slovenskom preklade Emila Rusznáka pod názvom A nedaj mi zabudnúť (2002). Autorka v ňom oživuje spomienky na vojnové a povojnové časy z pohľadu senzitívneho, inteligentného dieťaťa – téma detstva či pohľadu na svet z detskej perspektívy je takisto motív, za ktorým spisovateľka rada siaha. Po ďalšom románe Eberhards Mantel (2004) nasledovala zbierka krátkych reflexívnych textov Das kleine Abendbuch. Ide o viac ako päťdesiat krátkych poviedok, viaceré z nich majú žánrovo blízko k eseji a tematizujú rôzne aspekty ľudskej existencie.

Rosemarie Schulak je okrem spomínaného preloženého románu slovenskej čitateľskej verejnosti známa aj z časopisecky uverejnených recenzií na jej knižky a vďaka preloženým ukážkam poézie (Revue svetovej literatúry, Literárny týždenník). Autorka sa zúčastnila na viacerých literárnych podujatiach organizovaných Rakúskym kultúrnym fórom v Bratislave aj v iných slovenských mestách. Jej texty vyšli vo viacerých jazykoch, spisovateľka za tvorbu dostala významné ocenenia.

V novom románe Das andere Brot (Iný chlieb) nachádzame charakteristické prvky Schulakovej poetiky a motívy, ktoré boli prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe. Do popredia tu vystupuje téma, na ktorú odkazuje podtitul románu, proces sebautvárania osobnosti, proces „stávania sa sebou“ („Selbstwerdung“). Pristavím sa nakrátko pri pojme, s ktorým som sa predtým nestretla a ktorý som nenašla ani v slovníkoch, no veľmi ma zaujal. Intuitívne som cítila, že vyjadruje vyššiu mieru procesuality ako bežne používaný pojem „Selbstwerden“, čo mi potom v elektronickej komunikácii potvrdila aj sama autorka.

A potvrdzuje to napokon príbeh hlavného protagonistu Georga, ktorého životným programom bolo „stávať sa sebou“ (s dôrazom na permanentný, v rôznych situáciách a vzťahoch sa opakujúci, pokiaľ len jeho život potrvá, nekončiaci proces…). Taký životný program napĺňal protagonista románu v ťažkých, zväčša krajne nepriaznivých podmienkach. Udalosti, ktoré sa postupne včleňovali do príbehu voľakedajšieho chlapčaťa-najdúcha, posilňovali neskôr úsilie mladého muža dotvárať sa v súlade s vlastnými predstavami o dobrom, múdrom, spravodlivom človeku. Na začiatku románu situovaného do 30. rokov minulého storočia spoznávame Georga ako sotva šesťročné chlapča, ktoré sa nečakane a nevysvetlene ocitne v prvej triede dedinskej školy, nikto z dedinčanov nevie nič o jeho pôvode, ani odkiaľ dieťa prišlo. Chlapča sa stáva za nejasných okolností chovancom v jednej z miestnych rodín (autorkin výraz „Kostkind“ nie je celkom totožný s naším „chovancom“, označuje dieťa, ktoré sa dostane do opatery k niekomu, komu za to platia rodičia, príbuzní alebo ak dieťa nikoho nemá, tak obec). Georg v rodine, v ktorej sa ocitol, zakúša rôzne strasti, necitlivé zaobchádzanie bez porozumenia a lásky, podobne je to v škole. Už v detstve sa v ňom zakorení pocit, že je osamelou a nepochopenou bytosťou, cudzincom, ktorý nemá nikde vlastný domov. Pocit, ktorý ho bude sprevádzať v ešte väčšej miere aj ďalšie roky… Našťastie, chlapec zažíva vďaka ďalším ľuďom, s ktorými príde do kontaktu, aj iný pocit, a tým je očarenie knihami, múdrosťou, ktorú sa z nich bude usilovať čerpať. Cez knihy vstupuje do iného, priateľskejšieho sveta, stanú sa pre neho na celý život „iným chlebom“, duchovnou potravou, ktorej sa nikdy nemieni vzdať. Práve vďaka tomuto „inému chlebu“ Georg spoznáva a osvojuje si hodnoty, ktoré budú určovať jeho ďalšie smerovanie, jeho „stávanie sa sebou“. Napriek rôznym ťažkostiam, sklamaniam z ľudí, s ktorými sa túžil zblížiť, napriek opakovaným prekážkam protagonista dokáže zachovať v sebe zdroj sily potrebnej na uskutočňovanie vytýčeného životného plánu. Kedysi novorodenec odložený na schodoch kostola, neskôr zanietený pekársky učeň sa pevnou vôľou dotvára na človeka, ktorý objavil pestrú krásu života a dospel k radosti z vlastnej účasti na nej.
Schulaková aj v tejto próze preukázala mimoriadny zmysel pre zachytenie zložitého vnútorného sveta osamelých, zraniteľných ľudí „na okraji“ (nech už je okrajom čokoľvek), a takisto citlivého vnútorného sveta dieťaťa. Spisovateľka ani v tejto próze nezaprie, že je aj autorkou lyrických textov, v ktorých je však vždy prítomná reflexia základných existenciálnych otázok. Patrí k nim hľadanie, či presnejšie, utváranie osobnej identity a integrity, napĺňanie zmyslu individuálneho príbehu – nie v izolácii, ale v kontexte medziľudských vzťahov či spoločenského diania. Tak, ako je to aj v príbehu Georga, neúnavného hľadača svojej vysnívanej životnej cesty. Nepoznáme jej ďalšie etapy, no vycítime, že ich bude sprevádzať to, čo hrdinovi dodávalo silu v prekonávaní strastí doteraz: nádej.

Román je napísaný kultivovaným, lyricky podfarbeným jazykom, s obdivuhodným citom pre jemné nuansy psychických procesov prebiehajúcich v hlavnej postave, je to príbeh, v ktorom mnohé ostáva iba naznačené medzi riadkami a ktorý o to sugestívnejšie pôsobí na čitateľa.

Etela Farkašová

Etela Farkašová

Foto: Vladislava Šárkány

Etela Farkašová

rod. Zipserová (1943)
Spisovateľka, filozofka, pôsobila ako pedagogička na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vydala  viac ako tri desiatky kníh (próza, eseje, poézia), jej texty boli preložené do viac ako desiatich jazykov. Je zastúpená v domácich a zahraničných antológiách, získala mnohé významné ocenenia (Cena Anasoft litera, Krištáľové krídlo za literatúru, Prémie literárneho fondu, Cena Ladislava Ťažkého za prózu a i.).