Medzi prvou a tisícprvou nocou (Spomienka na prof. Jána Paulinyho) poklona

25. januára 2021 nás navždy opustil významný slovenský vedec, prekladateľ a pedagóg, arabista svetového mena, profesor Ján Pauliny.

Prof. Ján Pauliny sa narodil 4. júna 1939 v Martine ako syn významného slovenského jazykovedca, profesora Eugena Paulinyho (1912-1983). Svoje vysokoškolské štúdium zahájil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odkiaľ v roku 1957 odišiel na pražskú Karlovu univerzitu. Štúdium arabského a anglického jazyka tu ukončil v roku 1961. Od toho istého roku až do roku 2013 nepretržite pôsobil na Katedre klasickej a semitskej filológie FF UK v Bratislave.1 Prednášal na viacerých prestížnych európskych a amerických univerzitách, ba dokonca i v milovanom Oriente. Aj po skončení svojho aktívneho pôsobenia v roli pedagóga bol naďalej vyhľadávaným a trpezlivým mentorom a láskavým poradcom pre svojich študentov, bývalých absolventov i spolupracovníkov a kolegov. V roku 2016 vyškolil svojich posledných doktorandov.

Profesor Pauliny je autorom viacerých cudzojazyčných štúdií a monografií, populárno-náučných publikácií (Život v ríši kalifov, 1972; Arabi – vládcovia Stredomoria, 1976; Samarkand a Buchara, 1979) ako aj diel literatúry faktu (Kniežatá púšte, 1978; Objavenie Arábie, 1983 a Egypt, 1990)2. Veľmi cenným dielom sú Arabské správy o Slovanoch (9. – 12. storočie), ktoré obsahujú komentovaný preklad pramenných textov a úvodnú štúdiu o arabskom poznávaní Európy a slovanských národov. Svojimi monografickými prácami a štúdiami podnietil vznik novej arabistickej disciplíny – výskumu stredovekej arabskej ľudovej náboženskej literatúry.3

1) Habilitoval sa v roku 1987. Jeho habilitačná práca bola na FiF UK predložená už v roku 1975, z politických dôvodov však nebol pripustený k obhajobe. V roku 1997 bol vymenovaný za profesora pre odbor neslovanská filológia (orientalistika-arabistika). Zdroj: JÁN PAULINY. Filozofická fakulta UK [online].
2) Objavenie Arábie vyšlo v prepracovanom českom vydaní pod názvom Objevení Arábie a první kroky do východní Afriky: Výzkumné cesty Johanna Ludwiga Burckhardta (1784-1817) a sira Richarda Francise Burtona (1821-1890). Publikácia Egypt vyšla tiež v poľskom a nemeckom vydaní.
3) Jeho prvý podrobný rozbor dovtedy nevydaného Kisá’ího rukopisu Kitáb ‘adžá’ib al-malakút (Kniha pozoruhodností tohto sveta a večnosti) podnietil ďalších zahraničných orientalistov k štúdiu tohto diela za účelom jeho úplného kritického vydania.

Začiatkom osemdesiatych rokov začal Pauliny pracovať na svojom vrcholnom prekladateľskom opuse, preklade monumentálnej zbierky rozprávok a rozprávaní, známej ako Tisíc a jedna noc. Prvé dva diely vyšli ešte v rokoch 1987 a 1989 vo vydavateľstve Tatran, s príchodom deväťdesiatych rokov sa však múdra a krásna Šahrazád v brilantnom preklade profesora Paulinyho na niekoľko rokov odmlčala, hoci viera vo vydanie kompletného prekladu 4000-stranového kalkatského rukopisu pretrvala. Sám prekladateľ v jednom z rozhovorov spomenul, že si musel neustále opakovať „As-sabr tajjib“ (Trpezlivosť ruže prináša).4 V roku 2003 napokon uzrel svetlo sveta tretí zväzok.

Takmer štvrťstoročné prekladateľské úsilie nášho popredného orientalistu bolo napokon v rokoch 2009-2011 zavŕšené vydaním kompletného sedemzväzkového prekladu príbehov Tisíc a jednej noci.5 Preklad tejto jedinečnej literárnej pamiatky svetového významu je výnimočným darom pre nasledujúce generácie, ktoré sa do slávnej zbierky orientálnych rozprávaní najrozmanitejších žánrov začítajú. V kontexte slovenskej prekladovej literatúry ide o mimoriadny tvorivý počin, ktorý nielenže prispel k tematickému i štýlovému obohateniu prekladovej literatúry v slovenskom jazyku, ale aj k jej pozdvihnutiu vo svete, nakoľko sme popri Nemecku, Rusku, či Taliansku jednou z mála krajín, ktoré sa pýšia kompletným prekladom tohto literárneho klenotu priamo z arabskej pôvodiny. Za umelecký preklad tretieho zväzku tejto žánrovo pestrej zbierky získal Pauliny v roku 2003 Cenu Jána Hollého a v roku 2010 za kompletný preklad Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky.

Tisíc a jedna noc však nie je jediným skvostom arabskej stredovekej literatúry, ktorú Ján Pauliny prostredníctvom prekladu priblížil slovenskému čitateľovi. Už v roku 1980 vydal preklad jedinečného diela arabskej ľudovej náboženskej literatúry Kniha o počiatku a konci a rozprávania o prorokoch od Abú ’l-Hasana al-Kisá’ího, ktorý bol vôbec prvým prekladom tohto diela do európskeho jazyka.6 K rozprávkovým námetom sa vrátil v diele Rozprávanie o Alá’addínovi a čarovnej lampe (1991). V roku 1996 vyšiel v jeho preklade dvojzväzkový Snár arabských mudrcov, ktorého autorstvo sa pripisuje zakladateľovi arabskej oneirokritiky Muhammadovi ibn Sírínovi. V roku 2003 Pauliny dokončil nový preklad výberu z najstaršieho Prorokovho životopisu od Ibn Isháqa, ktorý vyšiel pod názvom Život Mohammeda, posla božieho.7 Každú z uvedených publikácií sprevádzajú úvodné poznámky alebo štúdia približujúca kultúrne dejiny arabského sveta či okolnosti vzniku diela, ako aj textovo-kritické komentáre k zdrojovému textu, poznámky k prekladu a vysvetlivky, ktoré čitateľovi pomáhajú preklenúť časopriestorové a kultúrne rozdiely medzi prostredím originálu a prekladu. Výnimočný prínos Jána Paulinyho v kontexte slovenskej prekladovej literatúry spočíva predovšetkým v tom, že nášmu čitateľovi otvára dvere do tajuplného sveta arabského stredovekého písomníctva. Tento svet je pritom z hľadiska priblíženia slovenskému čitateľovi pre prekladateľa veľkou výzvou, nielen pre svoju duchovnú a myšlienkovú odlišnosť, ale predovšetkým po jazykovej, štylistickej a lexikálnej stránke. Výber diel na preklad však vychádza z hlbokej odbornej erudície prekladateľa v oblasti arabskej stredovekej ľudovej náboženskej i svetskej literatúry a je úzko prepojený s jeho vedecko-výskumnými záujmami. Táto skutočnosť sa spolu s precíznou prácou s jazykom a láskou k výtvorom profesionálnych ľudových rozprávačov odráža v mimoriadnej kvalite prekladu a v citlivom sprístupnení tak vzdialeného kultúrneho prostredia slovenskému čitateľovi.

4) SEDLÁKOVÁ, Katarína. Vďaka za Tisíc a jednu noc, profesor Pauliny. Pravda. 28. januára 2021 [online].
5) Ide o kompletný preklad tzv. druhého kalkatského vydania Tisíc a jednej noci (1839-1842). V tom istom roku vyšiel aj ôsmy zväzok, v ktorom sa nachádzajú príbehy z tzv. európskeho vydania zbierky, zostaveného M. Habichtom (1825-1838, 8 zv.) a H. L. Fleischerom (1842-1843, 4 zv.).
6) Preklad bol pripravený z viacerých knižných vydaní a rukopisov. Okrem diela Qisas al-anbijá’ (Rozprávania o prorokoch) obsahuje tiež legendárne rozprávania zaradené v rukopisoch Kitáb ‘adžá’ib al-malakút (Kniha pozoruhodností tohto sveta a večnosti) od toho istého autora. Niekoľko záverečných rozprávaní v tematickej časti nazvanej Rozprávania o konci sveta pochádza z anonymného diela Kitáb ahwál al-qijáma (Kniha o posmrtných stavoch človeka). Podľa: PAULINY, Ján. Edičná poznámka. Kniha o počiatku a konci a rozprávania o prorokoch.
7) Starší preklad tohto diela vyšiel v roku 1967 pod názvom Život Muhammada, Posla Božieho. Toto vydanie obsahuje aj preklad výberu z ďalšieho diela Zprávy o synoch času od Ibn Challikána.

Profesor Pauliny svojím celoživotným dielom inšpiroval arabistov viacerých generácií. V slovenskom prostredí sa rozvíjaniu jeho vedeckého odkazu venujú napríklad Mária Lacináková, ktorej učaroval svet stredovekej ľudovej náboženskej literatúry, či Katarína Bešková, ktorú si podmanila sila príbehov Tisíc a jednej noci, pričom jej odkaz a premeny skúma v dielach modernej arabskej literatúry. Ľudová literatúra a štúdium rukopisov zas oslovili Zuzanu Gažákovú, ktorá sa vo svojej vedeckej práci venuje predovšetkým skúmaniu arabského ľudového románu.

Danuša Čižmíková

Zdroje:
Ceny Jána Hollého 2003. Literárne informačné centrum [online]. ©2003-2021 [Cit. 22. marca 2021] Dostupné z: https://www.litcentrum.sk/podujatie/ceny-jana-holleho-2003

Ján Pauliny. Filozofická fakulta UK [online]. Bratislava: Filozofická fakulta UK, ©2021 [Cit. 22. marca 2021]. Dostupné z: https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/kksf/clenovia-katedry/jan-pauliny/

PAULINY, Ján. Edičná poznámka. Kniha o počiatku a konci a rozprávania o prorokoch. Bratislava: Tatran, 1980.

SEDLÁKOVÁ, Katarína. Vďaka za Tisíc a jednu noc, profesor Pauliny. Pravda. 28. januára 2021 [online]. [Cit. 22. marca 2021]. Dostupné z: https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/576034-zomrel-profesor-jan-pauliny-zanechal-po-sebe-kompletny-preklad-tisic-a-jednej-noci/

Danuša Čižmíková

Danuša ČižmíkováFoto: Archív autorky

Danuša Čižmíková

(1981) pôsobí na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne, kde vyučuje arabský jazyk a literatúru. Štúdium prekladateľstva a tlmočníctva v špecializácii anglický a arabský jazyk a kultúra absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2016 obhájila dizertačnú prácu venovanú tvorbe libanonských spisovateliek. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na modernú arabskú literatúru písanú ženami a otázky interkultúrnej psychológie a literatúry.

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!