Prekladatelia odporúčajú nové knihy

Sibylle Berg: GRM. Brainfuck

Nositeľka mnohých literárnych ocenení a svojrázna postava po nemecky píšucej literárnej scény Sibylle Berg na Slovensku nie je úplne neznáma. Vydavateľstvo Inaque vydalo jej román Ozaj, a už som ti rozprávala (2015). Najprestížnejšou švajčiarskou cenou za rok 2019 ovenčený román netradičnej autorky, ktorá sama seba nazýva Frau Berg, GRM. Brainfuck sa odohráva v blízkej budúcnosti v anglickom Rochdale. Centrálnymi postavami sú štyria tínedžeri, ktorí nepoznajú nič, len drsnú realitu skrachovaného štátu, ich život je poznačený chudobou, brutalitou a absenciou porozumenia a lásky, sú plní hnevu a dezilúzie. Riešením sa zdá byť útek a pokus žiť mimo systému. Náročný je aj zvláštny štýl písania, ktorý Bergová v románe použila a ktorý miestami pripomína rap, pričom vôbec nejde o klasickú textovú štruktúru.

Román svojou naliehavosťou a krutosťou zviera srdce a tak, ako ťažko sa číta, sa aj prekladal. Bol však pre mňa veľkou výzvou, s ktorou som sa udatne pasovala denne veľmi dlhé obdobie. Od všetkých tých krutých scén som si často musela oddýchnuť, aby som mohla pracovať ďalej. Okrem obsahovej „nálože“ práca na preklade tohto románu znamenala aj množstvo rešeršovania, dohľadávania a overovania si informácií vo sférach života, o ktorých som dovtedy netušila a tiež prísne dodržiavanie autorského štýlu, čo nebolo vždy jednoduché.

Román GRM. Brainfuck je veľmi dôležitý a mimoriadne aktuálny spoločensko-kritický román a súčasne román s takou silou, akú má máloktorá kniha. Čítajte, aj keď sa po nej dlho nebudete usmievať.  

Paulína Čuhová

Preklad: Paulína Čuhová
Redakcia: Lucia Halová
Jazyková korektúra: Martina Kubealaková
Obálka: Barbora Šalgalíková
Vydavateľstvo: Inaque 2021

Paulina Chiziane: Prvá žena – príbeh o polygamii

Paulina Chiziane pochádza z Mozambiku a je prvou ženou, ktorej v krajine vyšiel román. O tom však toto dielo nie je. Autorka vyrastala v turbulentnom období koloniálnej a občianskej vojny a možno aj preto je jej tvorba rovnako militantná ako história Mozambiku. Vo svojich románoch bojuje za práva žien, za ich postavenie v spoločnosti a za oslabenie patriarchátu. Jej knihy boli preto dlho zaznávané a autorka bola obviňovaná z toho, že do africkej literatúry vnáša svoj feminizmus. No ako sama úsmevne hovorí, tí istí akademici, ktorí proti nej dlhé roky vystupovali, dnes o nej učia na univerzitách.

V románe Prvá žena – príbeh o polygamii sa stretávame s Rami, ktorá zistí, že ju jej zákonitý manžel Tony podvádza s viacerými milenkami. V našom slovenskom kontexte by sa táto premisa asi len ťažko dala zaujímavo rozvinúť na 320 strán, ale komplexnosť mozambickej spoločnosti, kultúrne a regionálne rozdiely, ako aj nepomer medzi mužskou a ženskou populáciou v dôsledku dlhoročných vojen, doženú hlavnú hrdinku k činom, nad ktorými by sme my len krútili hlavou. Na druhej strane Ramin príbeh zas a znova ilustruje všeobecnú pravdu, že odísť zo vzťahu, v ktorom je žena ekonomicky závislá na manželovi, je nesmierne ťažké, nehovoriac o tlaku najbližšej rodiny a zľahčovaní domáceho násilia v mene tradícií.

Myslím si, že táto kniha nemohla vyjsť v príhodnejšom čase. Okrem toho, že pandémia so sebou priniesla verejnú diskusiu o násilí, ktoré sa vo zvýšenej miere deje za zatvorenými dverami, tento rok výrazne prial africkým autorom a autorkám. Nobelovu cenu za literatúru získal Abdulrazak Gurnah pôvodom z Tanzánie, Bookerovu cenu udelili juhoafrickému spisovateľovi Damonovi Galgutovi a Medzinárodná Bookerova cena putovala do rúk Francúza senegalského pôvodu Davida Diopa. Pred pár týždňami sme sa okrem toho dozvedeli ďalšiu radostnú správu – Paulina Chiziane získala jedno z najprestížnejších ocenení pre lusofónneho autora alebo autorku – Camõesovu cenu za rok 2021.

Napriek zložitej téme v zložitej dobe som si preklad veľmi užila. Zavretá doma som aspoň v mysli cestovala po Mozambiku, spoznávala miestnu kultúru a tradície a načúvala príbehom žien, ktoré ma len utvrdili v tom, že nosenie rúška či obmedzenie cestovania sú na míle vzdialené od skutočného útlaku a neslobody Mozambičaniek (ešte aj) v 21. storočí.

Zuzana Greksáková

Preklad: Zuzana Greksáková
Redakcia: Katarína Jusková
Obálka: Júlia Molčanová
Vydavateľstvo: Portugalský inštitút (2021)

Jutta Bauer: Dedkov anjel

je obrázková kniha s minimalistickým textom, ale s neuveriteľne silným príbehom. Jej autorkou i ilustrátorkou je Jutta Bauer, ocenená za svoje celoživotné dielo Cenou Hansa Christiana Andersena.

Dedko na prahu smrti rozpráva vnukovi svoj životný príbeh. A hoci bol popretkávaný dramatickými udalosťami druhej svetovej vojny, aj tak je zaň vďačný, pretože vždy mal nad sebou anjela strážneho.

Preklad textu bol náročný z hľadiska minimalizmu výpovede. Krátke, akoby nedokončené vety, avšak bohaté svojím obsahom, nedovoľovali pridať ani slovíčko navyše. Konštatovanie starčeka v závere: „Mal som veľké šťastie,“ je zároveň aj výzvou nachádzať potešenie v maličkostiach, uvedomovať si plnosť a bohatstvo života a preukazovať vďačnosť. Knihu zaraďujem medzi najsilnejšie knihy tohto roka.

Zuzana Dodoková

Preklad: Zuzana Dodoková
Redakcia: Ildikó Jančo Mészáros, Anita Ráczová
Vydavateľstvo: Verbarium

Caitlin Doughty: Dym v očiach

Keď som v roku 2015 po prvýkrát čítala knihu Smoke Gets in Your Eyes: And Other Lessons from the Crematory od americkej pohrebníčky Caitlin Doughty, celý čas som rozmýšľala nad tým, s akým gustom by som ju preložila. Málokedy sa mi stane, že ma do takej hĺbky zaujíma téma, sedí mi štýl autorky a máme natoľko podobný zmysel pre humor. Stále nemôžem uveriť, že sa to nakoniec podarilo a vďačím za to Slavovi Sochorovi z Literárnej bašty. Kvôli tejto knihe som si musela pozrieť nespočetné množstvo dokumentov o balzamovaní a kremácii, študovať pohrebnícke časopisy a katalógy s tovarom, konzultovať slovenské reálie s pohrebným ústavom… a na chybu v interpretácii som prišla vďaka počítačovej hre, kde som balzamovala mŕtvoly. Neľutujem z toho ani sekundu.

V novembri 2021 sme sa s Caitlin virtuálne stretli na podujatí Venček alebo rakvička. Diskutovali sme nielen o tejto knihe, ale aj o kultúrnych rozdieloch v našich postojoch k smrti a pohrebným rituálom. Nasmiali sme sa pritom podstatne viac, akoby čakal niekto, kto ešte nečítal Dym v očiach. Po jeho vydaní vznikol Rád dobrej smrti (Order of the Good Death), globálne hnutie ľudí, ktorí otvorene kritizujú komerciu v pohrebnom priemysle, zdôrazňujú psychologický a spoločenský význam pohrebných rituálov a v ostatnom čase sa zaoberajú najmä ekologickými alternatívami tradičných pohrebov. Dym v očiach je kniha pre odvážnych, ktorí dokážu dvere do krematória otvoriť s úctou, ale bez strachu.

Marianna Bachledová

Redakcia: Zuzana Bariaková a Laura Klimová
Obálka: Elena Čániová
Vydavateľstvo: Literárna bašta (2021)

Brendan Leonard: Neznášam behanie, pridáte sa?

„Toto je najlepšie na zápal pľúc,“ hovorí mi muž, keď si šnurujem v zimnom ráne botasky.

Čudujem sa sama sebe. Ale idem. Neznášam behanie, pridáte sa? je kniha, ktorá ma vydurila od čajíka a pohodlného kresielka do chladného rána.
Brendan Leonard vie, o čom hovorí, keď hovorí o behu. Základná správa je jasná: jednoducho začnite. Začnite okamžite, na beh predsa dokopy nič netreba. Aspoň to skúste. Nabudúce to bude o to jednoduchšie.

Táto maličká jednohubka o behu nie je plná náročných výrazov, neobsahuje presný popis vhodného jedálnička či režimu, nič vám nediktuje. Na nič sa nehrá, a vonkoncom vás nebude súdiť. Kniha konečne na rovinu formuluje, čo si o behu (a pohybe všeobecne) myslím aj ja – nie je to zábava, a väčšinu času ten pohyb a nepohodu človek úprimne a hlboko neznáša. Lenže, vráťme sa k tomu, že si aj tak šnurujem botasky.

Táto kniha sa mi prekladala tak príjemne, ako sa aj číta. Výzvou bol prepočet jednotiek, hlavne tam, kde sa autor nechcel baviť len o míľach za minútu ale o minútach za míľu, prípadne skúšal zložitejšie vzorce, ktoré mali vychádzať na „pekné“ čísla.

Orieškom bol aj preklad ilustrácií. Často bolo totiž treba v obmedzenom počte znakov vyjadriť vtip, pointu kapitoly či slovnú hračku. Najviac som premýšľala nad obrázkom „Infinite loop of running joy“ (Bludný kruh potešenia z behu nájdete na str. 74) a bavila som sa aj pri preklade nadávok a rôznych slangových výrazov.
K prekladu som si našla konzultanta – môjho kamaráta a košického ultrabežca, u ktorého som overovala, či to tak „bežci naozaj povedia“ a veľmi sa musím poďakovať aj vydavateľovi za kvalitnú redakciu a korektúru. V tejto knihe bolo podľa mňa mimoriadne dôležité, aby text pôsobil autenticky a prirodzene, uveriteľne. Nechcela som, aby mal čitateľ pocit, že takto sa behá len „ďaleko v Amerike“, že mu je kniha kultúrne vzdialená, pretože celá jej pointa je priblížiť sa adresátovi.

Neznášam behanie, pridáte sa? nie je motivačná kniha. Dokonca motiváciu ako stratégiu v behu zatracuje. V drobnom formáte na sotva 160 stranách textu nesmierne vtipne ilustruje dôvody, prečo behať, a ponúka i návod, ako s behom začať, či ako s ním pokračovať tam, kde ste naposledy prestali. S touto knižkou môžete nahliadnuť do sveta bežcov a ľudí, ktorí v živote dokázali neuveriteľné veci.

Ester Demjanová

Preklad: Ester Demjanová
Redakcia a korektúry: Martina Korbová, Veronika Svoradová a Matúš Mládek
Dizajn: Jane Treuhaft
Vydavateľstvo: Aurora (2021)