Prekladatelia odporúčajú nové knihy

Slavenka Drakulić: Teória smútku Milevy Einsteinovej

Tento román bol pre mňa objavný z dvoch dôvodov – po prvý raz pre mňa odkryl komplikovaný osud Einsteinovej ženy Milevy Marićovej a zároveň ma osobne zasiahol emocionálnou hĺbkou popisu zážitkov odcudzenia, zrady, bolesti a osamelosti v jej partnerskom vzťahu. Talentovaná srbská matematička bola jednou z prvých žien, ktoré študovali teoretickú fyziku na prestížnej Polytechnickej univerzite v Zürichu, no nakoniec po nej v histórii ostala iba hmlistá stopa s nálepkou „prvá žena Alberta Einsteina“. Prečo je to tak, prečo sa niekto s takým ohromným potenciálom nestane svojbytnou dejinnou entitou, je otázka, ktorá predstavuje jadro Drakulićovej románu. Pre autorku nie je dôležitá biografická rekonštrukcia udalostí, ktorá je čiastočne možná na základe listovej pozostalosti a v diele je aj priznaná prostredníctvom niekoľkých citátov, zameriava sa skôr na fiktívnu emocionálnu a psychologickú rekonštrukciu, pracuje s princípom zastavenia, zamerania sa na detail a vytvára tak veľmi sugestívny a autentický obraz svojej postavy aj situácie, v ktorej sa ocitla. Zároveň ide o príbeh, ktorý svojou univerzálnosťou prestupuje časom a priestorom – matka, ktorej sa nepodarilo naplniť svoje profesionálne ambície, a žena, ktorá sa po rozpade manželstva borí s existenčnými problémami a zabezpečením seba a svojej rodiny. Ako prekladateľka začiatočníčka som, celkom prakticky, ocenila jazykovú jednoduchosť diela, nenarazila som na žiadne významnejšie oriešky, týkajúce sa jazyka či reálií. Drakulić píše jednoduchým, moderným jazykom obohateným o metafory skôr obrazové a situačno-príbehové než štylistické. Je však fascinujúce, ako týmito subtílnymi jazykovými prostriedkami dokáže čitateľa vtiahnuť do emocionálneho sveta, ktorý je svojou údernosťou a naliehavosťou až hmatateľný, dosahuje fyzické kvality. Najväčšou výzvou bolo tento zážitok vo svojej úplnosti sprostredkovať.

Michaela Materáková

Preklad: Michaela Materáková
Redaktorka edície: Renáta Deáková
Redakcia: Karol Chmel
Obálka: László Nagy
Vydavateľstvo: Zelený kocúr, 2022

John Fowles: Zberateľ

Čo by ste robili, keby ste vyhrali v lotérii? Po čom túžite? Čo vás motivuje, aby ste vstali z postele? Aké príbehy si o sebe rozprávate? O morálke, o láske, o kráse, o rovnoprávnosti? A ako by tieto príbehy zmenil experiment, v ktorom by ste – z rozmaru nejakého náhodného románopisca, volajme ho napríklad John Fowles – zrazu prišli o všetko či naopak, získali nečakanú moc? V Zberateľovi dvaja mladí ľudia zvádzajú boj na život a na smrť za slobodnú vôľu. Kto vyhrá?

Román som prekladala počas pandémie, v izolácii, v malom meste, v ktorom mi zostalo len pár blízkych. Komunikácia cez preklad – s náladami, témami, postavami a cez ne s autorom, s paralelným prekladmi, prekladateľmi, prekladateľkami – konzultovala som maďarský, ukrajinský, taliansky, ruský, český preklad – mi v tom období osamelosti pomáhali vytvárať nadväznosti, komplexné virtuálne komunity. Fowlesov Zberateľ je sám osebe o izolácii. Nielen o tej fyzickej, ale aj o tej, ktorú si všade nosíme so sebou, o izolovanosti, ktorá nám znemožňuje naozaj rozumieť, naozaj súcitiť, lebo jej narušenie pociťujeme ako ohrozenie. Ale možno sa treba v týchto časoch pýtať, či v nás stále nezostávajú hranice, ktoré dokážeme prekonať: poradiť postavám, nám, osobne, geopoliticky, ako inak vyriešiť príliš striktný hlavolam, rovnicu, ktoré Fowles v románe vystaval.

Ivana Hostová

Preklad: Ivana Hostová
Redakcia: Zuzana Šmatláková
Korektúry: Jana Vicenová
Obálka: Matúš Hnát
Vydal: Brak, 2022

Péter Esterházy: Život slov

Eseje Pétera Esterházyho vychádzajú knižne v slovenčine po prvýkrát. Ich výber sa usiloval mať na zreteli slovenské publikum, vybrať témy a udalosti, ktoré zavážia aj u nás, alebo tiež názory autora na spisovateľských kolegov, ktorých poznáme aj zo slovenských prekladov. V slovenčine vyšlo Péterovi Esterházymu už 8 knižných prozaických titulov. Predsa však je osožné ponúknuť čitateľom aj tento žáner, ktorý priamo odkrýva autorovu ars poetiku a dáva aj možnosť zamyslieť sa spolu s ním nad písaním ako tvorbou.

Ani preklad týchto esejí nebol nenáročný. Pokúsila som sa zachovať čo najviac z toho, čo Péter Esterházy v maďarčine vytvoril v textoch rôzne hlboko zakorenených v maďarskej kultúre, histórii, spoločnosti a hlavne v písaní o nich. Ako ich oživiť a udržať pri živote v našej kultúre, medzi našimi historickými naratívmi, spoločenskými pohybmi, v našom jazyku? Kde ubrať, pridať, vyvážiť?

V každom jednom preklade je o čosi menej ako v origináli a zároveň aj o čosi viac. Významy tvoria kontexty nielen vysielajúcej, ale aj prijímajúcej literatúry a kultúry. Aj v tomto slovenskom výbere z Esterházyho esejí. Sú o dobrodružstve písania, čítania aj prekladu.

Renáta Deáková

Výber zostavili: Judit Görözdi a Renáta Deáková
Preklad: Renáta Deáková
Editor edície: Radoslav Passia
Doslov: Judit Görözdi
Redakcia: Radoslav Passia
Design: Peter Javorík
Vydal: Platforma pre literatúru a výskum, 2021

Mark Forsyth: Stručné dejiny opitosti

Na tento preklad som sa veľmi tešila, lebo Mark Forsyth je môj obľúbenec, odkedy som čítala jeho veľmi vtipnú knihu o etymológii (The Etymologicon), preto keď mi z vydavateľstva mamaš ponúkli na preklad Stručné dejiny opitosti, neváhala som ani chvíľu. Pri prekladaní som sa poriadne nasmiala, lebo Mark Forsyth je vtipný typicky suchým anglickým spôsobom, a bola celkom výzva preniesť jeho humor do slovenčiny tak, aby to vtipné aj ostalo.

 

Táto kniha v sebe spája ideálnu kombináciu príjemne sa odreagovať a zároveň sa aj niečo zaujímavé dozvedieť. Tu máte pekne na kôpke zhrnuté, ako ľudia nasávali od praveku po modernú dobu: ako sa pilo v starovekom Egypte či Číne, ako to naozaj vyzeralo na divokom západe (prvýkrát som veru počula o one-bit a two-bit salónoch, a okrem iného sa dozviete, čo všetko Hollywood trafil správne – neprekvapivo, veľa toho nebolo), či prohibícia fungovala, aký dôležitý bol rum pri budovaní Austrálie, alebo aj ako to vyzeralo v stredovekej krčme a v Londýne počas ginového šialenstva. A nielen čo sa pilo a ako, ale aj koľko, prečo, s kým. V knihe je navyše aj niekoľko básní, piesní, či veršovaných statí, okrem iného napríklad aj sumerská pijanská pesnička, a keďže som po prvotných úprimných pokusoch nakoniec realisticky zhodnotila svoje básnické schopnosti, prebásnenia sa s ľahkosťou ujal Ján Štrasser.

 

Hoci by sa mohlo zdať, že v knihe o pití alkoholu toho nebude veľa čo riešiť s odborníkmi, tí, čo prekladajú, vedia, že také sa nájde takmer v každej knihe. Tu som konzultovala niektoré termíny týkajúce sa spôsobov pitia alkoholu a samozrejme – čo už je prekladateľská klasika pri mnohých popularizačných či historických knihách – správny prepis egyptských, čínskych či arabských mien a výrazov. A angličtina má mimochodom obrovské množstvo výrazov pre opíjanie sa, takže tu v preklade každý slope, nasáva, chľastá, sosá, logá, bumbá, nalieva sa, dáva si do nosa, alebo už je rovno strieskaný, pod parou, na šrot, sťatý, sprášený a naliaty.

Ivana Krekáňová

Preklad: Ivana Krekáňová
Redakcia: Alexandra Strelková
Obálka: František Hříbal
Vydal: mamaš, 2022

John Steinbeck: V neistej bitke

Prekladať raný román Johna Steinbecka V neistej bitke som sa rozhodol z dvoch dôvodov.

 

Prvým bolo to, že tento politicky hlboko angažovaný text nebol ešte preložený do slovenčiny a chcel som, aby sme poznali aj túto stránku Steinbeckovho diela.

 

Druhý dôvod spočíval v jazyku. Po knihách ako Walden od H. D. Thoreaua a Srdce temnoty Josepha Conrada, ktoré sú niekedy až vyčerpávajúcimi ukážkami štylistickej ekvilibristiky, som si povedal, že román, ktorý sa odohráva väčšinou v dialógoch, bude oveľa ľahším orieškom.

 

Oba tieto dôvody sa ukázali oveľa komplexnejším problémom, než som očakával.

 

V dobe, keď Steinbeck písal tento raný román, bol presvedčený komunista a na jeho diele sa to výrazne odráža. Na tom podľa mňa nie je nič zlé, ale spôsob, akým sa to najmä v prvej časti románu vyjavuje, nie je práve najšťastnejší. Hoci mám oproti mnohým ľudom asi oveľa vyššie položenú hranicu, pri ktorej akceptujem, a dokonca mám rád otvorenú ideologickú angažovanosť tvorcu, dialógy Steinbeckových postáv, v ktorých opisujú svoje dôvody komunistického presvedčenia, sú miestami také schematické, až mi to škrípalo v ušiach. A to, že s nimi ideologicky súhlasím, na tom nič nemení.

 

Našťastie v budovaní príbehu a atmosféry je Steinbeck tradične silný a v popise drsného života zberačov jabĺk a ich boja za lepšie pracovné podmienky vyjadrí sociálnu nespravodlivosť oveľa lepšie a presvedčivejšie, než v úvodných ideologických prehovoroch. Verím, že v týchto častiach kniha čitateľa strhne, hoci by aj s autorovým svetonázorom nesúhlasil.

 

Druhým problémom sa ukázal jazyk. Prekladať totiž slangové rozhovory amerických pracujúcich bolo oveľa ťažšie, než som čakal. Náročné bolo najmä odhadnúť, do akej miery zachovať dobové vyjadrovanie a do akej použiť živý, moderný jazyk. Navyše veľa termínov, ktoré používali americkí komunisti, znejú s našou historickou skúsenosťou úplne inak. Ako napríklad označiť hanlivý výraz pre komunistických agitátorov, ktorý v knihe používajú majitelia ovocných sadov? Komanči, komouši? Má taký výraz v americkom kontexte zmysel? V týchto aj v mnohých ďalších otázkach, napríklad v miere vulgárnosti v dialógoch, mi v ohromnej miere pomohla redaktorka Lucia Halová, ktorá preklad posunula, ako je u nej zvykom, na oveľa vyššiu úroveň.

 

Román V neistej bitke ukazuje úskalia, ale aj široké možnosti angažovanej prózy. Hoci nie je bez chýb, určite mu náleží miesto medzi dôležitými americkými románmi dvadsiateho storočia.

Tomáš Hučko

Preklad: Tomáš Hučko
Redakcia: Lucia Halová
Jazyková korektúra: Ľubica Hroncová
Dizajn: Matúš Hnát
Vydal: Brak, 2022

Mariana Enriquez: Svoj podiel noci niesť

Mariana Enriquez napísala rozsiahly román. Rukopis má šesťstopäťdesiat strán. Kniha je rozdelená na šesť nerovnako dlhých častí, ktoré majú aj rytmizujúcu funkciu, aby čitateľ nad dlhým textom „nezaspal“. Každá sa odohráva v inom období argentínskych dejín, má iného rozprávača a iný štýl. Prekladateľsky najzaujímavejšie bolo preto hľadať adekvátny jazyk, tón a rytmus každej z týchto častí a overiť si rôzne registre slovenčiny, no najmä vlastné. A vydržať s dychom až do konca. Pri takom rozsiahlom diele som bola opäť veľmi vďačná redaktorke Kataríne Juskovej za každý zásah a vylepšenie prekladu a Martine Kubealakovej za starostlivé a nápomocné čítanie stránkových korektúr.

 

Kniha Mariany Enriquez je skladačka a mala by dať zmysel aj čitateľom, ktorí bližšie nepoznajú dejiny Južnej Ameriky. Román patrí do literatúry historickej pamäti. Tú dnes už píšu mladé autorky a mladí autori, ktorí sa (našťastie) nemôžu spoliehať na osobné skúsenosti s diktatúrou, ale spracúvajú svedectvá predchádzajúcich generácií.

 

Románový obraz Argentíny dotvárajú ikonické „scény z argentínskeho života“ (futbalové zápasy, Maradona, jedlo, všadeprítomné grilovačky, letoviská, pampa a vodopády Iguazú, juhoamerická flóra a fauna… ale aj demonštrácie, prezidentské voľby, Perón, mŕtvoly odporcov režimu vyhadzované z lietadiel do mora). Autorka tento priestor rozšírila alúziami na obľúbených autorov argentínskej, hispanoamerickej a svetovej literatúry (mená, názvy diel, najmä básní, odkazy, citáty) a využila postupy svojich obľúbených literárnych žánrov. Začíname tajomnou road movie naprieč Argentínou a cez mysterióznu lekársku krimi, hororový fantastický realizmus a investigatívnu reportáž by sme mali dospieť k temnému, no o to dramatickejšiemu obrazu argentínskych dejín druhej polovice 20. storočia. Vedú k nemu detaily, kaleidoskopicky a strategicky umiestnené na prekvapujúcich miestach textu. To všetko som sa snažila odhaliť, pochopiť a vložiť do prekladu na pravom mieste, aby mal aj slovenský čitateľ radosť z ich objavovania.

 

Ťažká téma o krutých rokoch diktatúry, zverstvách a neslobode sa spočiatku akoby týkala len Argentíny, v priebehu prekladu sa však stala aj našou. Slovenské vydanie prišlo v roku 2022 do celkom iného kontextu, v ktorom ako čitatelia sami zažívame to, čo sa mi pri prvom čítaní originálu javilo ako hororové mystery: že najneuveriteľnejšie krutosti sa odohrávajú v reálnom živote.

 

Aj názov diela, odkazujúci na verš krásnej básne Emily Dickinsonovej, dnes vyznieva inak, ako keď sme sa s vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou dohodli, že použijeme jeho širšie znenie, lebo nám ho bolo ľúto „pristrihnúť“. Každý z nás má svoj podiel na noci a musí „svoj podiel noci niesť“.

 

Preklad tejto knihy vo forme štipendia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

 

Eva Palkovičová

Preklad: Eva Palkovičová
Redakcia: Katarína Jusková, Martina Kubealáková
Obálka: Barbora Šajgalíková
Vydavateľstvo: Inaque, 2022