Ivana Gibová: Babunia (Babička) anotácia
Gibovej Babičku som zhltla ako vlk Červenú Čiapočku v svetoznámej rozprávke. A hneď som vedela, že ju len tak z ruky nepustím.
Prekladateľských orieškov v nej bolo ako pascí v lese plnom pytliakov. Kto ju čítal, iste si to vie predstaviť. Potrápila som sa s babičkinými a Magdinými svojráznymi prejavmi, jogurtíkmi Integráčik či Separaťáčik, pakšametmi, s vecným bremenom, na ktoré sa človek postupne pre okolie zmení bez toho, aby to sám vnímal. Skľučovala ma myšlienka, že si poľskí čitatelia budú mýliť Paťa a Peťa. A čo je horšie, mená Oťa, Ďoďo či Maďa ani za svet nevyslovia správne! Pochybnosti rástli, otázniky sa mi hemžili pred očami, rozhodnutí bolo neúrekom.
Uchvátila ma však Gibovej „ukecanosť“, voľný prúd myšlienok, spomienok a obrazov, z ktorých vytvára viacrozmerný svet plný detailov: povinné hnedé pančuchy, otepľovačky, nesmrteľný krém Nivea, túžba po západných novinkách, paneláky a sídliská, nepísané susedské pravidlá, ihriská, prašiaky, pivnice, pieskoviská, lavičky a smetiaky ako kľúčové miesta nášho detstva, spoločné črty „socíku“. A k tomu ešte niečo osobné: to konkrétne Malomesto dôverne poznám. Žasnem nad tým, aké „husté témy“ dokázala autorka obsiahnuť v útlej knižočke s nevinnou kvietkovanou obálkou.
Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Prekladateľský projekt získal cenu v rámci programu Kraków Miasto Literatury UNESCO.